Výlevy srdca, ktorými Fico odpovedal na Sulíka, akože "euro je jeden z najvýznamnejších úspechov SR, a že "máme iba jednu perspektívu, a to je euro", predstavujú predsedu Smeru ako ešte väčšieho "hujera" Európy, než je dnes väčšina lídrov. Euronadšenecký jazyk tohto typu si dnes ponechali už len najtuhší federalisti typu Junckera, Verhofstadta (atď), ktorí práve teraz na summite lobujú za európske dlhopisy. (Mimochodom, systémovo jedine správne, zrejme tiež nedostatočné, ale najmä protidemokratické riešenie).
Iste, vnem vzorného zväzáka, ktorý oslavuje režim, čo mu práve padá na hlavu, sa nedá ani u Fica celkom oddeliť od živočíšnej nenávisti, ktorú to všetko, čo sa dnes hlási na Slovensku "doľava", pociťuje k osobe Sulíka a SaS-u. (Celkom omylom, vôbec to nie je pravica). A ani oddeliť od podozrenia, že mediálne zúrivosti sú iba clonou pre veľké, hm, výmeny tovarov, ktoré medzi SaS a Smerom prebiehajú za plentou... Dobre. Gejzír, akým dokáže Fico vyprsknúť, je ale taký presvedčivý, že človek by aj zapochyboval, či by SR ozaj až tak vtiahol do sféry ruského vplyvu, ako všetky indície nasvedčovali... Pýta sa Fico, "a kde chce pán Sulík predávať slovenské výrobky? V Argentíne, v Somálsku, a či Ugande?" Hahahahaha. Nech sa spýta v Prahe, napr. kamaráta Paroubka, kde predávajú Česi.
Čistý úlet, ten Fico. Hlavne, že jeho hlavný problém je morálka... Iste, zásadu Konrada Adenauera, že "prečo by som mal dnes hájiť hlúposti, ktoré som rozprával včera", nemôžme od Fica vyžadovať... Táto eurokríza je ale ako maľovaná, aby si pozor dávala aj druhá strana. Nejde o Sulíka, ktorý si názory tvorí za pochodu podľa toho, ako pasujú k odvodovému bonusu, ale skôr jeho obhajobu "sprava", resp. z konzervatívne cítiaceho priestoru. Objavili sa názory, akože "prelomil tabu" (chváľme ho!), alebo dokonca že "Sulík ponúkol argumenty" (??). Hm, hm. Vzdialene spoločné (aby sa nikto neurazil) s Ficom majú ideologické východisko, dané vzťahom k európskej integrácii, ktoré nevníma obrovské zmeny. Skutočnosť, že dnes nestojíme pred prijatím eura, ale v ňom sme, je pritom diametrálny rozdiel napr. v miere suverenity rozhodovania, či pozícii, z ktorej musíme skúmať i slovenský záujem vo vzťahu k jeho prípadnému zániku. Keď tzv. ekonóm píše, že "Slovensko by sa vôbec nemalo báť návratu k národnej mene s aspoň 20-percentným znehodnotením", tak je evidentné, že ako sme zmanipulovaní do eura vošli, tak sme v ňom aj uviazli a nič sa nenaučili. Autor tohto textu je ten posledný, kto by sa mal báť otázky, že kto mal pravdu piatimi rokmi, zásadný problém akurát je, že takto položená otázka nemá význam, čo sa týka pravdy tu a teraz. Darmo sa v Prahe Klaus "tetelí blahem" (Macháček), ak táto kríza dôjde po terminálne štádium, bude dokonca úplne jedno, či máte vo vrecku euro alebo korunu. Nepôjde totiž o "demokratický deficit", ale o držku.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
