Istý košický kňaz vysvetľoval raz veriacim, prečo sú kostoly vnútri také pekné a vyzdobené. Vzácnymi sochami, obrazmi, ikonami, striebrom, zlatom. V minulosti vraj veľa ľudí nevedelo čítať, a tak pre nich boli biblické či iné náboženské texty veľkou neznámou. Preto kňazom ostávalo iba jediné. Priblížiť ľuďom vieru nielen kázňami, ale aj pomocou mnohých umeleckých diel. Ešte ani dnes však mnohí návštevníci posvätných miest netušia, koľko práce sa skrýva za tým, aby kňaz pred nich predstúpil v nádhernom, dôstojnom liturgickom odeve, čistý, upravený alebo koľko dá námahy, aby sa kovové svietniky či kalichy vždy pekne ligotali.

KOŠICE. Gréckokatolícky katedrálny chrám Narodenia Presvätej Bohorodičky na Moyzesovej ulici 40 v Košiciach púta pozornosť nielen svojím exteriérom, ale najmä interiérom. Málokto vie, že celú túto nádheru vrátane biskupských rúch, mitier (pokrývka hlavy biskupa) a iného liturgického náčinia má na starosti útla rehoľná sestrička Patrícia. Stretli sme sa s ňou na pravé poludnie pred sídlom gréckokatolíckeho eparchu, Mons. Milana Chautura, CSsR. Odtiaľ je už len na skok do sakristie katedrály, kde sa kňazi prezliekajú.

"Aby všetko bolo tak, ako má byť, v prvom rade musíme pripraviť a zabezpečiť biskupské, kňazské, prípadne aj diakonské rúcha," začala nás zasväcovať do tajov svojej práce sestra Patrícia. "Biskupské rúcho sa skladá z viacerých častí. Vonkajšieho plášťa-sakkosa, na ktorý si biskup berie omofor, symbol ovečky, ktorú nesie na ramenách pán Ježiš. Pod to ešte ide košeľa, volá sa to podriznik, na ňu si dáva epitrachil, symbol kňazskej moci. K rúchu ešte patria napríklad aj nárukávniky, pás či nábederník. Pri obliekaní každej časti rúcha odrieka biskup i kňaz modlitby. Kňazské a diakonské oblečenia sú jednoduchšie ako biskupské."

Biskupský odev má niekoľko kilogramov

Keďže ide o odev na splnenie posvätných činností, ktorými od bežných každodenných povinností vstupuje kňaz do Božej prítomnosti, sú tieto rúcha najmä na slávnostné príležitosti prekrásne vyšívané a zdobené. Na Slovensku sa ich šitím zaoberá len veľmi málo ľudí. Odevy nie sú ľahké, keď sme si jeden kompletný biskupský (bez mitry) poťažkali, mohol mať tri až štyri kilogramy.

"Rúcha sú vyrobené z brokátovej či saténovej látky. Nepretkávajú ich čistým zlatom, ale niťami zlatej i striebornej farby, prípadne niťami farby zlatožltej," pokračovala sestra. "Koľko nití treba na vyšitie jedného rúcha, neviem, určite sú to však stovky metrov. Vyšívajú ich šijacím strojom, gombičky sú plastové, potiahnuté striebornou farbou. Nášho biskupa máme ešte len krátko, preto sme zatiaľ nemuseli riešiť problém, čo s opotrebovanými rúchami, či budú, keď doslúžia, uchovávané v nejakom archíve. Doteraz otec biskup vyradil iba jedno staršie rúcho s tým, že ho môžeme využívať, keď robíme Mikuláša pre deti. Samozrejme, honosnú mitru nám k rúchu nedal. Rúcha treba kontrolovať, keď sa niekde niečo natrhne alebo ošúcha, opravím to. Z času na čas ich treba vyprať, vyžehliť, zašiť, robím to ja, keď je to potrebné, pomôžu mi i sestry."

Mimochodom, práve rúcha pre potreby eparchie šijú sestry rádu svätého Bazila Veľkého Veľkého v Sečovciach.

Biskupské mitry a sobášne koruny

O čosi neskôr, po otvorení dvierok nenápadnej drevenej skrinky na stene, sa pred nami objavili štyri mitry a dve sťaby kráľovské koruny. Fantasticky vyšívané, zdobené. Nechýbali na nich symboly kríža, ikony Ježiša Krista, Bohorodičky a sv. Jána Krstiteľa. Mitry majú sadrový skelet, aby boli pevné, potiahnuté sú látkami rôznych farieb.

"Preto, lebo každá farba je určená na iný cirkevný sviatok. Tie dve koruny sú iné, ide totiž o sobášne koruny. Počas svadieb má jednu na hlave ženích, druhú nevesta, takisto aj naši kňazi, keď sa ženia. Sú vyrobené z mosadze, takže ich musíme raz za čas vyleštiť. Nuž a treba dohliadať i na všadeprítomný prach, ktorý musíme poutierať. Ešte dobre, že ikony na mitrách sú prekryté plastovou fóliou, takže prach sa k nim nedostane."

Samy pečú aj chlieb

Sestra Patrícia vzápätí siahla do ďalšej skrinky, vytiahla odtiaľ dve sklenené fľašky, chlieb a prosfory, malé biele bochníky, z ktorých kňaz vykrajuje Baránka s pečaťou. Tá znamená: Ježiš Kristus je víťaz. Chlieb je pokrájaný vždy na malé štvorčeky a musí byť kvasený.

"Pečieme ho so sestrami, postup je celkom jednoduchý," vysvetľuje Patrícia. "Ide tam polohrubá múka, voda, droždie, vzniknuté cesto treba nechať nejaký čas postáť, až potom sa môže piecť."

Po odkódovaní dverí vedúcich zo sakristie do samotného vnútra chrámu, ktorý je napojený na centrálny pult policajnej ochrany, pristupujeme k stolu na ľavej strane oltára. Tento stôl sa volá žertvenik, symbolizuje jaskyňu, v ktorej sa narodil Ježiš Kristus. Sestra položila na prikrývku podnos s vodou a vínom, chlieb, prosfory, kopiju (kňaz ňou vyrezáva z prosfory Baránka) a malú drevenú doštičku. Z malej schránky ešte vybrala kalich z pozláteného striebra a položila naň malú bielu prikrývku. Na hlavný oltár potom putovala červená poduška, vyšívaná krížmi, na ňu položila evanjeliár. Poduška vlastne nahrádza klasický rečnícky pultík. Za oltárom sa vynímalo prekrásne vyrezávané kreslo, vystlané bordovou látkou.

Prednosť majú prírodné materiály

"Nuž, prach treba utierať aj z neho," reagovala Patrícia na našu poznámku, že v ornamentoch sa určite musí usádzať. "Je to trón, ktorý dostal do daru náš eparcha, nikto iný okrem neho si tam sadnúť nesmie. Ak je to možné, všetky materiály, používané na oltárne prikrývky či na iné liturgické účely, by mali byť z čistých prírodných materiálov."

V katedrálnom chráme sa nachádza veľmi veľa vyrezávaných a pozlátených predmetov. Mnohé ornamenty sú aj v niekoľkometrovej výške nad podlahou kostola. Našťastie, sestra Patrícia ich utierať od prachu nemusí. V okolí oltára či priamo na ňom sú aj sviece a lampy. Niektoré vyzerali na prvý pohľad, že sú klasické voskové.

"Nie, všetky sú na olej, okrem iného sa musím postarať aj o to, aby ho bol vždy dostatok. Kedysi sa vskutku používali voskové sviece, ale neskôr sa od toho upustilo. V samotnom chráme sú však medzi lavicami mosadzné stojany s pieskom, do ktorého veriaci zapichujú takzvané obetné sviečočky. No a práve tie stojany je potrebné raz za čas takisto očistiť od nakvapkaného vosku, alebo vyčistiť miesta začmudené od plameňov. Odkiaľ berieme piesok do týchto stojanov? Zo staveniska," dodala naša milá sprievodkyňa.

Spolu sme si vzápätí zažartovali, že má naozaj každý deň práce ako na kostole. Ani počas nášho rozhovoru jej pozornému oku neušlo, čo ju asi spolu s ďalšími sestrami čaká niekedy v najbližšom čase. V chráme visí veľká vyšívaná zástava s Bohorodičkou na jednej a Ježišom Kristom na druhej strane. Keďže zástava je veľmi ťažká, v hornej časti sa už začína párať. Nuž a aby ju dala do poriadku, bude okrem každodených povinností ďalšia práca pre sestru Patríciu.

Mitry. V najvyššej poličke sú sobášne koruny. Foto: Veronika Janušková

Žertvenik. Tento sôl symbolizuje jaskyňu - rodisko Ježiša Krista. Foto: Veronika Janušková

Stojan s pieskom na obetné sviece. Foto: Veronika Janušková


Moyzesova 40. Katedrálny chrám Narodenia Presvätej Bohorodičky. Foto: Veronika Janušková

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.