Ťahajú jeho sane s darčekmi, bez ktorých si Vianoce ani nevieme predstaviť. Sánky ťahá deväť sobov. Všetky, až na Rudolfa s červeným nosom, sú úplne rovnaké a vedia lietať.
Najobľúbenejší je Rudolf, ktorému sa začervená nos vždy, keď to chce alebo keď má nejaké problémy, prípadne sa hanbí. Keď sa narodil, zatratili ho všetci a nechceli ho medzi seba prijať. Práve pre žiariaci nosík si ho všimol Santa a zobral ho do záprahu, aby mu červeným svetlom svietil na cestu v oblakoch. Statočný a dobrý Rudolf býva celý rok na severnom póle v malom mestečku plnom škriatkov, ktoré vyrábajú hračky pre deti.
Soby skutočne žijú na ďalekom severe, v krajine večného ľadu. Tieto severské zvieratá obývajú Laponsko od nepamäti. Aj v súčasnosti sú tam zastúpené v hojnom počte, je ich tam okolo 220-tisíc. Žijú aj vo voľnej prírode, ale väčšinou sa chovajú na farmách. Takmer každá laponská rodina má sobiu farmu.
Na farmu vždy trafia
Zaujímavosťou je, že soby nie sú nijak špecificky značkované, ale vždy vedia, kto je ich chovateľ. Keď úderom do stromu chovatelia zvolávajú svoje stáda, vždy sa vrátia tam, kam patria. Stretnete ich všade. Skôr natrafíte na soba, ako na človeka. Klusajú popri cestách aj niekoľko kilometrov a sprevádzajú autá. Často spôsobujú dopravný chaos a aj preto na každom kroku narazíte na dopravnú značku upozorňujúcu na ich prítomnosť.
Niektoré soby majú bielu srsť, ale tých je dnes oveľa menej ako s bežným sfarbením. Sú totiž v lete viditeľné, preto sú ľahkou korisťou divých šeliem. Na bielo sfarbené soby sú vraj v zime veľmi lenivé a stále ospanlivé, čiže málo ostražité, čo využívajú iné zvieratá, aby sa zasýtili, a nemusia sa pritom ani veľmi namáhať.
Sú to voľne žijúce prežúvavce, jediným druhom rodu je sob arktický alebo tiež nazývaný polárny. Severoamerické poddruhy sa ľudovo nazývajú aj karibu. Zvláštnosťou je, že parohy majú samce i samice, ktoré sú na konci sploštené. Samce ich majú ale mohutnejšie a dorastajú im až do 1,5 metra. Samičie majú inú formu a nie sú také veľké.
Sobia koža sa neutopí
Na nohách majú soby široké paznechty, ktoré im umožňujú chodenie po snehu a bahne. Vďaka nim sa nezaboria. Živia sa bylinami a lišajníkmi, ktoré si v zime vyhrabávajú spod snehu. Nepohrdnú ani trávou, kôrou či listami kríkov a stromov.
Hmotnosť soba je 60 - 300 kg, telo ma dlhé 1,2 - 2,2 m a v kohútiku je vysoký asi 0,9 - 1,4 m. Samica rodí jedno až dve mláďatá. Ruja je v októbri, mláďatá prichádzajú na svet v máji a v júni, keď je najviac potravy. Vo voľnej prírode sa sob dožíva 10 až 15 rokov, v zajatí aj 25. Najväčšie druhy žijú v Severnej Amerike a Ázii. Niektoré už vyhynuli alebo sú kriticky ohrozené.
Sob arktický je jediný druh, ktorý sa človeku podarilo domestikovať a využívať na rôzne účely. Na severe Európy, Ázie a Ameriky sa chovajú ako domáce zvieratá na mlieko, mäso, kožu a nosenie bremien, takže sa niet čo čudovať, že bez problémov unesú ťarchu saní naložených vianočnými darčekmi.
Zaujímavosťou je, že sobie kože dobre plávajú na vode. Dokonca unesú aj dospelého človeka. Laponci si z nich vyrábajú plávajúce loďky, ktoré im slúžia pri chytaní rýb. Sú tiež veľkou turistickou atrakciou.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
