Má iba 28 rokov a zdá sa, že väčšinu svojho života bude nútená sťahovať sa. Vladimíra Levkaničová svoj život podriadila 9-ročnému synovi Samkovi. Vo voľnom čase sa venuje len takým koníčkom, ktoré môže zladiť s jeho požiadavkami. Samko je autista, vyžaduje špeciálne vzdelávanie. Kvôli škole sa iba nedávno presťahovala mladá matka so svojím jediným synom do piateho podnájmu.
LEVOČA. Rodáčka z Medzilaboriec dnes býva v Levoči. Toto mesto jej odporučili, lebo sa tu vraj nachádza najlepšia škola pre tak postihnuté deti, ako je Samko. Vladimíra má veľký sen. Chcela by domov aspoň na pár rokov. Nasťahovať sa do bytu s pocitom, že tu môže tráviť veselé aj smutné chvíle aspoň nejaký ten rok.
V škôlke vydržal pár hodín
Vladimíra sa stala matkou veľmi mladá. Dnes neskúma, prečo je Samko taký, aký je. "Narodil sa v 36. týždni a dve minúty nedýchal, bol celý modrý," spomína na jeho neveselý štart do života.
Jej syn bol iný, ako ostatné deti. "Pôsobil, akoby bol nedoslýchavý, nereagoval alebo zase na druhej strane trieskal s vecami, spôsoboval zbytočný hrmot."
V škôlke ako trojročný vydržal jeden deň, doslova len zopár hodín. Riaditeľka zariadenia vtedy mladej mame telefonovala, že jej syn potrebuje špeciálny prístup.
Nasledoval krutý verdikt, a to, že Samko je autista.
Piaty podnájom
Vladimíra je rozvedená, ale ako hovorí, postihnutie jej syna nemalo vplyv na ich rozchod. O bývalom mužovi aj o svokrovcoch rozpráva pozitívne, vždy sú vraj ochotní pomôcť. Po tom, ako určili diagnózu jej syna, nasledovalo prvé sťahovanie z Medzilaboriec do Humenného, kde sa nachádza špeciálna materská škola. "Tam som bývala v dvoch podnájmoch. Potom Samko nastúpil do školy v Levoči, zase prišlo na rad sťahovanie, toto je tretí byt v Levoči."
O synovi s láskou hovorí, že je to jej anjel, aj keď možno občas trochu s rožkami. V žiadnom prípade by ho nedala do internátneho zariadenia alebo do ústavu. Radšej mu podriaďuje svoj život.
Záchvaty zlosti ako nočná mora
V čase našej návštevy pôsobil Samko ako aktívne dieťa. Rozprával sa s nami, správal sa ako vzorný hostiteľ, priniesol nám čaj, oriešky, dokonca nám natrel aj rožok s maslom.
"Samko má veľmi rád hostí, aj všeobecne ľudí. V každom obchode má medzi personálom svojho obľúbenca. Je veľmi učenlivý, našťastie iné postihnutie nemá, nezaostáva mentálne," hovorí Vladimíra.
Nočnou morou sú však záchvaty zlosti jej syna. "Vtedy mi aj nadáva, útočí na mňa, hádže po mne papuče. Agresívny je aj k cudzím. Alebo sa hodí o zem, že ho bolia nohy a peši ďalej nepôjde, aby som ho vzala na ruky. Urobí cirkus na celú ulicu. Vtedy však viem, že mu nesmiem ustúpiť. On za svoje prejavy správania nemôže, je to jeho diagnóza."
Hypotéku jej žiadna banka nedá
Hoci má Vladimíra stredoškolské vzdelanie, o zamestnaní nemôže uvažovať. Kvôli synovi. Uspokojiť sa môže len s krátkodobými brigádami. Jej príjem je 450 eur mesačne, z toho 200 eur ide na nájom.
Vladimíra sa však nesťažuje: "Každý človek si myslí, že to jeho trápenie je najhoršie. Myslím si, že určite žijú ľudia, ktorí musia bojovať s oveľa väčšími problémami, ako ja. Keď som sa dozvedela diagnózu môjho syna, veľmi som plakala. Ale ľúbim ho takého, aký je. Nemyslím na to, čo bude, až bude dospelý, to by som sa zbláznila. Pre nás je dôležitý stály domov, neustále sťahovanie vplýva zle aj na Samka. Lenže hypotéku na vlastný byt mi žiadna banka neposkytne," hovorí o svojich životných peripetiách Vladimíra.
Mladá matka žiadala o nájomný byt aj mesto Levoča. Bohužiaľ, dostala zamietavú odpoveď, pretože v Levoči nemá trvalý pobyt. 
Vianoce. Až keď mal Samko tri roky, rodina sa dozvedela krutú pravdu o jeho postihnutí. Foto: archív 
Samko. Ak pobudnete u Levkaničovcov na návšteve, ani nezbadáte, že je postihnutý autizmom. Foto: kar
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
