Asi sa čudujete, čo majú tri predchádzajúce výroky spoločné. Spája ich osoba, ktorej je venovaná dnešná časť nášho seriálu, a ktorá je považovaná za jedného z najväčších dobrodincov ľudstva. Louis Pasteur.
Prijímačky si zopakoval
Louis Pasteur sa narodil do rodiny chudobného garbiara 27. decembra 1822 vo východofrancúzskom mestečku Dôle. Mladý Louis rád čítal, šikovne kreslil a maľoval, v škole bol usilovný a svedomitý, ale neoslňoval duchom. Keďže so svojimi výsledkami prijímacích pohovorov na prestížnu univerzitu École Normale Supérieure nebol spokojný, zopakoval si ich ďalší rok.
Rodičom písal: „Pracujem denne 12 hodín. Týždenne máme dvakrát hodiny z matematiky, dvakrát z chémie a trikrát z fyziky. Okrem toho chodím aj na Sorbonnu na prednášky z matematiky a chémie. Navyše každý utorok máme chemické cvičenia v laboratóriu a denne strávim aj niekoľko hodín v dielni. Okrem toho som sa zapísal aj na angličtinu a nemčinu."
Musíme ale preskočiť nejaké tie roky, aby sme vôbec mohli pospomínať všetko to, čím sa Louis Pasteur preslávil a za čo mu ľudstvo vďačí.
Jeden zo zakladateľov mikrobiológie
Pasteur je spolu s Ferdinandom Cohnom a Robertom Kochom považovaný za jedného z troch hlavných zakladateľov mikrobiológie. Pasteur pracoval v dobe, keď nikto nevedel odpovedať na otázku, kde sa berú „neviditeľné" formy života, teda mikroorganizmy (mikróby či baktérie). Vládla dokonca teória, že vznikajú akosi samovoľne z neživej hmoty. Pasteur sa rozhodol dokázať, že zakalenie či iné znehodnotenie živných roztokov spôsobujú mikróby, ktoré do nich vnikajú zvonku prinášané prúdením vzduchu.
Geniálne jednoduchý dôkaz
Dokazovanie, na ktoré použil geniálne jednoduchú metódu, trvalo Pasteurovi približne štyri roky. Niektoré banky so živným roztokom nechal otvorené, iné opatril dlhým vlnovito zahnutým „sosákom", cez ktoré síce mohol dovnútra vnikať vzduch, ale už nie zrniečka prachu či iné častice s prichytenými baktériami. Výsledky svojich pokusov predstavil Pasteur na verejnom vystúpení v parížskej Sorbonne, na ktorom sa zúčastnil aj Alexander Dumas.
Koniec idey spontánneho vzniku
Pasteur jasne preukázal, že baktérie boli zvonku zaviate len do voľne prístupných baniek, kým cez zahnuté rúrky sa dnu nedostali. Za potlesku prítomných sa zrútila idea o spontánnom vzniku života a pred biológiou sa otvorili netušené možnosti.
Pasteur jej dal meno
Pasteurov výskum ukázal aj to, že za znehodnocovanie napríklad piva, vína či mlieka je tiež zodpovedné množenie mikroorganizmov. Pasteur prišiel na metódu, ako týmto neželaným procesom zabrániť: ohriatím na teplotu okolo 50 až 60 stupňov sa v pive, víne či mlieku zničia mikroorganizmy a tieto nápoje potom nepodliehajú skaze. Táto metóda dostala meno pasterizácia.
V roku 1865 ho požiadali, aby pomohol vyriešiť problém s epidémiou priadky morušovej, čo sa mu po zistení pôvodcu (baktérií) aj podarilo.
Snáď najznámejším sa však Pasteur stal pre svoje objavy v oblasti vakcinácie proti nákazlivým chorobám, postihujúcim zvieratá i ľudí. So svojimi spolupracovníkmi prišiel po dlhých rokoch výskumu na to, že zviera získa imunitu voči bakteriálnym nákazám vtedy, keď je zaočkované zoslabeným nositeľom nákazy.
Prvý bol Josef Meister
Do dejín medicíny vstúpilo meno deväťročného chlapca Josefa Meistera, ktorého pohrýzol besný pes a matka ho priviedla k Pasteurovi. Po mučivých pochybnostiach ho Pasteur, ktorý nebol lekárom a teda nemal právo liečiť ľudí, zaočkoval vakcínou, ktorú predtým odskúšal len na psoch. Chlapec sa tak 6. júla 1885 stal prvým človekom, zaočkovaným proti besnote i prvým, ktorý ju po uhryznutí besným psom nedostal.
Louis Pasteur zomrel 28. septembra 1895 v Marnes-la-Coquette a je pochovaný v krypte ústavu, ktorý založil.
Meisterova samovražda
Istou kuriozitou je, že J. Meister bol v tomto ústave od roku 1913 domovníkom, a to až do svojej samovraždy, spáchanej ako protest proti nemeckej okupácii Paríža v druhej svetovej vojne.
A ešte späť k úvodu: košická fakultná nemocnica nesie meno L. Pasteura, Pasteur objasnil procesy bakteriálnych infekcií a mlieko, ktoré pijete, bolo pravdepodobne ošetrené pasterizáciou.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
