Poznali prírodu, liečili, čelili počasiu i pažravým šelmám. Stihli si zakrepčiť aj zamuzicírovať s gajdami, píšťaľkami, fujarkami. Majú čestné miesto v starých mýtoch a legendách sveta. Aj v príbehu o narodení malého Ježiška.
Podľa Lukášovho evanjelia boli betlehemskí pastieri prvými, ktorým anjel Pána zvestoval Spasiteľovo narodenie. V betlehemoch preto nikdy nechýbajú pastierske postavičky. Ale iba v jednom na svete je pastier, ktorý namiesto tradičného barančeka nesie k jasličkám – jaštericu... Je v unikátnom drevenom pohyblivom betleheme v Banskej Štiavnici, ktorý je celoročne prístupný v Galérii Štiavnický betlehem na Radničnom námestí od roku 2007.
Betlehem má viac ako 800 postavičiek. Návštevníci sú nadšení ich pohybmi a tým, ako znázorňujú najtradičnejšie štiavnické remeslá. Mladý autor, architekt a rezbár Peter Chovan, ktorý pochádza z dedinky Dekýš neďaleko Štiavnice, stále prekvapuje, keď pridáva nové figúrky a ich ďalšie činnosti.
Betlehem má v súčasnosti dĺžku 21 metrov, výšku 3 a šírku 2,5 metra. Je najmladšou senzáciou mesta, ktoré je od 11. decembra 1993 zapísané v Zozname svetového dedičstva UNESCO.
Púder salamandrov
Najslávnejšia povesť zo starobylého banského mesta má skromného hrdinu - pastiera kôz. Tento človek kozám pri obhrýzaní šťavnatej trávičky na vrchu zvanom Glanzenberg vyhrával na píšťalke. Jagavý vrch dostal svoje pomenovanie vraj vďaka rose ligotajúcej sa na sviežich pasienkoch.
Jedného dňa pastier spozoroval dve jašteričky. V Štiavnických vrchoch nič mimoriadne, žijú tu všetky stredoeurópske druhy jašteríc a plazov. Ale salamandre čiernej farby so sýtymi žltými škvrnami boli výnimočné neobyčajným poprášením. Vďaka unikátnemu "púdru" hádzal jeden salamander na slnku striebristé a druhý zlaté odlesky. To pastiera upútalo a vykročil za jaštericami. Naplašené sa schovali pod kameň. Pastier ho odvalil a vraj takmer oslepol – pod skalou sa leskli bohaté ložiská oboch drahých kovov, zlata aj striebra. Práve tu potom chýrna štôlňa svätej Trojice štedro vydávala zo svojich útrob vzácne nerasty.
Zlaté poklady v Štiavnických vrchoch dobývali už Kelti, najväčší rozkvet však nastal až po príchode nemeckých kolonistov v 13. storočí a po epochálnom objave na ligotavom kopci.
Jašterica nechýba ani v erbe mesta
Jašterice sa stali dominantami v mestskom erbe i pečati. Keďže otvorili slávu haviarskej tradície, oslavovali ich tu už v stredoveku aj unikátnou salamandrovou mágiou. Dodnes každoročne prechádza v septembri Banskou Štiavnicou v rámci festivalu Salamandrové dni nevídaný sprievod. Na jeho čele kráča pastier so salamandrom z dreva v náručí a za ním valetanti. Sú to účastníci sprievodu s prísne určeným poradím – presne štyridsať baníkov a rovnaký počet lesníkov. Držia sa za plecia a pohybujú sa z jednej strany ulice na druhú kývavým pohybom - napodobňujú salamandre. Za nimi kráčajú ďalší účastníci, ktorí sa pohybujú rovnako. To všetko na pamiatku zlatom a striebrom zaprášených jašteríc, ktorým mesto vďačí za svoje bohatstvo a svetovú slávu. Vďaka pokladom z baní sa mesto hrdilo i tým, že v 18. storočí bolo sídlom prvej banskej akadémie v Európe.
Stovky návštevníkov z celého Slovenska i zo zahraničia prichádzajú najmä okolo Vianoc za chýrnym štiavnickým betlehemom. Autor Peter Chovan do neho najnovšie pridal aj postavičky tureckých nájazdníkov, ktorí pri svojich ničivých výpadoch neobišli ani tieto miesta. Betlehem má šancu dostať sa aj do Guinnessovej knihy rekordov. Aj tam by nepochybne zažiaril pastier kôz s nezvyčajným salamandrom v náručí.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
