BARDEJOV. Štefan Peteja sa rozhodol zbierať šlabikáre, keď mu jeden doniesla do daru známa z Ameriky. Potom kontaktoval pražský klub zberateľov kuriozít. Chcel preskúmať, či niekto zbiera šlabikáre. Keď zistil, že bude jediný, požiadal o zaregistrovanie. Chceli však od neho ručiteľa, musel to byť člen komunistickej strany. "Ja som kresťan - katolík, a tak som sa členom klubu nestal," skonštatoval.
Štefan Peteja vo svojej zberateľskej vášni neustal a tak nečudo, že sa o ňom píše aj v Slovenskej knihe rekordov.
Dvadsaťdva rokov žije sám
Štefan Peteja žije sám. Dvadsaťdva rokov je vdovec. Má dve dcéry a štyri vnúčatá. Pôvodne ich mal päť, ale o jednu vnučku prišiel pri tragickej udalosti. Dcéra, ktorá pracuje ako lekárnička v neďalekom Kružlove, mu pomáha, perie mu, nakupuje... Štefan Peteja má totiž problémy s chôdzou, nohy ho veľmi neposlúchajú. Kontakt s rodinou mimo Bardejova udržiava cez telefón. Vnukovi dokonca musí telefonovať do Francúzska. Hovorí, že mesačne pretelefonuje aj 50 eur. Telefonovaniu s rodinou sa venuje zvyčajne v sobotu: "O ôsmej ráno začnem s upratovaním a potom už sedím na telefóne."
Denne vypisuje listy
Vyše tridsať rokov pracoval Štefan Peteja na bardejovskom mestskom úrade. "Okrem predsedu a tajomníka som robil azda všetko," smeje sa.
Keď išiel do dôchodku, vypočítali mu 300 eur. Z nich 150 zaplatí za nájom dvojizbového bytu. Obedy mu vozia. Jeden ho vyjde na 2,50 eura. Čo sa zvýši, dá na známky. Denne totiž vypisuje listy, aby svoju zbierku šlabikárov doplnil o nové kusy. Oslovuje známych i neznámych, listy od neho smerujú na veľvyslanectvá štátov v Bratislave, Prahe, vo Viedni, ale aj na slovenské zastupiteľstvá v zahraničí. "Výsledok je slabý," posťažoval sa. "Pred rokmi to bolo oveľa lepšie. Ľudia na listy reagovali. Dnes ani neodpíšu."
Naposledy ho potešil šlabikár z Afganistanu. Teraz má prísľub, že mu príde z Gabonu.
Teší sa na stretnutie s priateľmi
Samota Štefana Peteju nedeprimuje, jeho kalendár je plný udalostí, ktorých sa plánuje zúčastniť. Teraz v predvianočnom čase sa pripravuje na stretnutie s priateľmi: "Máme založený Klub štedrovečerných priateľov. Pôvodne nás bolo dvadsať. Samí chlapi. Už sme len siedmi."
Aj teraz na Štedrý deň, sa zídu v reštaurácii. "Budeme štyria. Ostatní sú buď mimo Bardejova, alebo nemôžu prísť. Začíname minútou ticha na pamiatku zosnulých priateľov. Potom budeme mať večeru. Kapustnicu, rybu, dokonca aj bobajky, a kto môže, tak si aj vypije," teší sa Štefan Peteja.
Donedávna to vraj bývalo tak, že každý z priateľov povedal, aký mal rok, čo nového sa v jeho živote udialo. Teraz už túto tradíciu vynechali. "Čo už zaujímavého sa môže udiať v našich životoch," poznamenal.
Štefan Peteja sa priateľom tento rok však má čím pochváliť. Začiatkom novembra sa v Mestskej knižnici vo Varšave konala vernisáž výstavy jeho šlabikárov: "Doniesol som do Varšavy toľko šlabikárov, že sa nezmestili do výstavnej siene. Okrem toho ešte jednu veľkú škatuľu, v ktorej boli ceruzky, písanky, drevá na písanie, aktovky, skrátka všetko, čo voľakedy potreboval prváčik."
Zbiera aj všeličo iné
Najviac šlabikárov má Štefan Peteja slovenských. Ale v jeho zbierke nájdeme aj rómske či dokonca šlabikár pre nevidiacich. Najstarší je z roku 1896. Najradšej má šarišský šlabikár, ktorý bol vytlačený v roku 1919 v Prešove v kníhtlačiarni Arpáda Koscha.
Štefan Peteja však nezbiera iba učebnice pre prváčikov, jeho byt je zaprataný dokumentmi a fotografiami o histórii Bardejova. Zbiera aj podložky pod pivo, zapaľovače, odznaky, servítky a všeličo iné.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
