Určite ešte žijú ľudia, ktorí si pamätajú, že po skončení druhej svetovej vojny začali Československé aerolínie lietať na staré košické letisko (nachádzalo sa medzi Južnou triedou a železničnou traťou), a to lietadlami známymi pod prezývkou Dakota. Toto lietadlo, ktorého oficiálne označenie je DC-3, je jedným z najlegendárnejších dopravných lietadiel a podstatnou mierou prispelo k masívnemu rozšíreniu leteckej dopravy.
Tretie so symbolom DC
Lietadlo DC-3 bolo tretím dopravným lietadlom spoločnosti Douglas, ktorého označenie sa začínalo symbolom DC, ktorý znamená Douglas Commercial. Od prvého vzletu typu DC-3 uplynie v piatok 75 rokov. Typ DC-3 vznikol postupným vývojom z typu DC-1, ktorý po prvý raz vzlietol 1. júla 1933 a ktorý bol vyrobený len v jedinom exemplári pre leteckú spoločnosť TWA. Tá si síce objednala 20 ďalších lietadiel tohto typu, ale požadovala vykonanie niekoľkých modifikácií. Namiesto modifikácií prišla spoločnosť Douglas s novým typom, ktorý dostal označenie DC-2.
Lietadlo s lôžkami
V tom čase iná letecká spoločnosť, American Airlines (AA), chcela zaviesť na svoje diaľkové linky moderný a tichý stroj, v ktorom by boli inštalované lôžka. Inžinieri AA naskicovali akýsi zväčšený typ DC-2 s potrebnými úpravami a pokúsili sa presvedčiť firmu Douglas, aby do takéhoto projektu išla. Firma Douglas váhala a súhlasila až po „nekonečnom" presviedčajúcom telefonickom rozhovore C. R. Smitha, prezidenta AA, s Donaldom Douglasom (zakladateľ firmy Douglas). Po niekoľkých mesiacoch vývoja, výroby a testovania vyroloval 14. decembra 1935 z montážnej haly firmy Douglas prototyp lietadla, označeného DST, čo znamenalo Douglas Sleeper Transport, čiže niečo ako lôžkové dopravné lietadlo Douglas. Lietadlo síce pripomínalo typ DC-2, ale v podstate bolo úplne novou konštrukciou. Trup mal väčší priemer a bol dlhší a krídla boli úplne novej konštrukcie. Tu možno poznamenať, že krídla boli také pružné, že počas letu sa ohli nahor o päť stupňov, takže posádka musela často cestujúcim vysvetľovať, že je to normálne. V priestrannej kabíne bolo 14 sedadiel, ktoré mohli byť premenené na sedem dolných lôžok (jedno vždy z dvoch sedadiel), pričom ďalších sedem lôžok sa vyklápalo spod stropu. V lietadle bola aj kuchynka, v ktorej sa dali (ako vôbec v prvom americkom dopravnom lietadle) pripravovať aj teplé jedlá. Hlavný podvozok sa nezaťahoval úplne, ale za letu „vytŕčal" spod zadnej časti gondol motorov Wright R-1820 výkonu po 736 kW. Prototyp lietadla DST odštartoval na svoj prvý let 17. decembra 1935. Vtedy nikto nemohol tušiť, že sa zrodilo mimoriadne úspešné lietadlo, a preto tento let nie je zachytený na žiadnych fotografiách či na filmovom páse. Lietadiel typu DST sa vyrobilo len 38, pretože sa ukázalo, že preprava malého počtu ležiacich cestujúcich je pomerne neekonomická. Prielom v ekonomike leteckej dopravy ponúkol až typ DC-3, čo bol „odstrojený" typ DST, ktorého ležadlá boli nahradené siedmimi radmi sedadiel po troch.
O tretinu nižšie náklady
Lietadlo pre 21 cestujúcich (neskoršie verzie mali až 28 sedadiel) malo približne o tretinu nižšie prevádzkové náhrady než typ DC-2. Nová dé-cé-trojka sa okamžite stala takpovediac hitom a do konca roka 1936 si niekoľko amerických i európskych aerolínií objednalo sto lietadiel tohto typu. V roku 1938 mali lietadlá DC-3 podiel 85 % na celkovom objeme leteckej dopravy v USA a tvorili 80 % parku väčších amerických spoločností. Firma Douglas predala licenčné práva na výrobu typu DC-3 aj do Sovietskeho zväzu, pričom tam vyrábané lietadlá boli najprv označované PS-84, neskôr Li-2.
Li-2 aj v Košiciach
Jeden z posledných lietajúcich exemplárov Li-2 mali možnosť vidieť aj návštevníci košického Aerovíkendu. Do konca roku 1941 postavila firma Douglas 455 lietadiel DC-3. Tá najväčšia sláva tohto typu však ešte len mala prísť, a to po vstupe USA do druhej svetovej vojny. Americká armáda „odhalila" schopnosti typu DC-3 a vo veľkom počte začala objednávať toto lietadlo, samozrejme, s potrebnými modifikáciami, medzi ktoré patrilo mierne zväčšenie rozpätia, zosilnenie podlahy, inštalácia väčších dverí na nakladanie nákladov i výkonnejších motorov (výkon jedného motora Pratt & Whitney R-1830 bol 900 kW). Lietadlo mohlo prepravovať 2 700 kg nákladu alebo 28 vojakov.
Množstvo prezývok
Vojenská verzia DC-3 pre americkú armádu mala označenie C-47, námorníctvo ju označovalo R4D. Lietadlo dostalo mnoho prezývok, a to napríklad Skytrain, Skytrooper, Doug či Gooney Bird. Britské kráľovské letectvo (RAF) dalo lietadlám názov Dakota. Výroba typu DC-3/C-47 sa ukončila krátko po skončení druhej svetovej vojny, pričom celkovo bolo vyrobených 10 926 lietadiel (niekde sa udáva 10 655), z toho 10 123 vo vojenskej verzii. Tisíce prebytočných vojenských lietadiel boli potom konvertované na dopravné lietadlá, ktoré slúžili v mnohých leteckých spoločnostiach po celom svete, vrátane Československých aerolínií.
Dedičstvom anglické jednotky
Povojnové civilné lietadlá DC-3, konvertované z vojenskej verzie C-47, mali rozpätie krídiel 29 m, dĺžku 19,65 m, výšku 5,17 m a maximálnu vzletovú hmotnosť 11 430 kg. Maximálna rýchlosť lietadla je 370 km/h, cestovná 333 km/h, maximálny dolet 3 420 km. Na pohon slúžili hviezdicové motory Twin Wasp výkonu po 895 kW. Istou kuriozitou je, že hoci v predvojnovej Európe sa v letectve používal metrický systém, dominancia typu DC-3 po vojne natoľko „zabetónovala" používanie anglických jednotiek (námorných míľ, uzlov a stôp), že sa tieto jednotky používajú dodnes.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
