Niežeby spolku SDKÚ-SaS-KDH-Most hrozila akútna otrava intelektom, ale v scestných bažinách zrady a nevery už blúdili dosť, aby pochopili, že tadiaľ cesta nevedie.
Béla Bugár by urobil najlepšie, keby za „obvinenie", že Trnku volil Most, nepýtal od SDKÚ žiadne ospravedlnenie. Poslanec Horváth má právo na slobodný názor, a aj keby ho šíriť nemal, niekto z koalície tých šesť hlasov na starého prokurátora hodiť musel. Nevedno, prečo by mal byť urazený Most-Híd, keďže prichádza do úvahy podobne, ako ktokoľvek. Zamlčme hlavný dôvod, prečo tak Bugárovi radíme, a radšej si povedzme, že mediálne zahladenie konfliktu môže byť vianočným prímerím, alebo „pišpauzou", ale nerieši kľúčový problém. Ten leží buď hlbšie vo vzťahoch v samotnej koalícii nezávisle od Trnku, alebo v love hlasov v rámci koalície špeciálne pre Trnku.
To, čo problém riešiť môže, a predstavuje nielen momentálne, ale od počiatku ďaleko najrozumnejšie východisko, je ponuka Roberta Fica na tvorbu spoločného kandidáta. Z podstaty prokuratúry, jej poslania a miesta v ústavnej štruktúre štátnej moci priamo vyplýva, že obsadenie monokratického úradu nominantom jednej a ktorejkoľvek (!!) časti politického spektra je z princípu deformácia. Ak to vieme povedať o Maďarsku, kde Orbán práve dosadil straníka na deväť rokov, nemajme zábrany ani doma, keďže zásada, že pravidlá sú vysoko nad politickým zápasom, je platná univerzálne. A ani teória, že kto je Fico a čo je Smer-sociálna demokracia, z nej nič neuberá.
Názor, že „širokospektrálny" prokurátor potopí trestné konania proti všetkým (čím nadviaže na „pax slovakiana" po Trnkovi), kým ten náš, „koaličný", by dostal do teplákov aspoň Fica, je legitímny. A môžeme ho brať aj ako motív predsedu Smeru, keďže politicky nedáva jeho ponuka ozaj žiadny zmysel. Hra na Trnku totiž rozvracia koalíciu, rozleptáva ju v priamom prenose, čo je len dobre pre každú normálnu opozíciu, ktorá usiluje o účasť na moci v štáte. Konštrukcie, že Smer teraz vládnuť ani nechce, nechajme ich autorom, fakt je ale ten, že opustenie Trnku je milosťou pre koalíciu v jej dnešnej smutnej situácii, takže ponuku by mala s jasotom uvítať a ako minimum otestovať, čo za ňou je. Navyše, vzhľadom na prioritu stability, ide o prvý štátotvorný čin Fica, odkedy existuje v politike.
No. Keďže práve uplynulo 40 rokov od Poučenia z krízového vývoja v strane a spoločnosti, čo je historický dokument nesmiernej múdrosti a sily, tak ešte jeden odkaz koaličnej rade. „Stroskotanci a zapredanci" (a pod.) boli titulky Rudého práva, ktoré pomenúvali status tých, čo nesúhlasili s pravdami zjavenými v Poučení. Hľadať „zradcov" v súvislosti s tajným hlasovaním, nech už máme podozrenia na akékoľvek pozadia, je už takmer na roveň „previerkových komisií", ktoré selektovali podľa kritéria „a aký je váš vzťah k internacionálnej pomoci?"... Je pravda, že eliminačnú metódu ako vrcholné štádium straníckeho zápasu uplatňoval najskôr Fico (ešte pred ním Mečiar), ale generálny prokurátor je príbeh o tom, že politika je viac ako inými prostriedkami vedené pokračovanie triedneho boja.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
