Žralok má najlepšie vyvinutý čuch

V celej živočíšnej ríši má najlepšie vyvinutý čuch práve žralok. Korisť ucíti na pol kilometra. Zaznamená jedinú časticu krvi v pol miliarde častíc vody (pre lepšiu predstavu, trebárs taký žralok biely zacíti jednu kvapku krvi v 4,6 milióna litrov vody).

Je to dokonalý fascinujúci lovec. Ďalšou zaujímavosťou je jeho čeľusť, ktorá je ako smrtiaca zbraň. Tomuto kráľovi podvodného sveta sa neustále menia zuby. Za život ich môže vystriedať až tridsaťtisíc.

V súčasnosti je zaregistrovaných 354 druhov žralokov, pričom o 35 druhoch je známe, že aspoň raz napadli človeka a pri 12 druhoch je to úplne bežné. Najznámejšie a pre ľudí najnebezpečnejšie sú žralok belavý, tigrí anglický, biely či ľudožravý. Väčšina však pre ľudí nepredstavuje žiadne nebezpečenstvo.

Boli tu skôr ako väčšina dinosaurov

Biely žralok je jediný druh, ktorý je teplokrvný a dokáže teplotu svojho tela udržiavať na vyššom alebo nižšom stupni, ako je teplota okolitej vody. Kostra žraloka nie je z kostí, ale z chrupaviek, čo mu umožňuje úžasnú pohyblivosť. To zároveň dosvedčuje, že je to mimoriadne starý živočích, ktorý bol na Zemi dávno pred ľuďmi. Najstaršie skameneliny zo Sibírskeho mora sú staršie ako 400 miliónov rokov, sú teda staršie ako väčšina dinosaurov, ktorých prežili.

Majú dokonale vyvinuté všetky zmysly ako zrak, čuch, sluch, ale podľa najnovších výskumov dokážu vnímať nielen vibrácie, ale i elektrické pole tela obete, a tak dokážu identifikovať napríklad v piesku skryté živočíchy. Aj keď žijú v slanej morskej vode, nie je výnimkou, že sa najagresívnejší žralok belavý zatúla aj tisícky kilometrov od mora do hornej časti rieky Amazon.

Podľa výskumov sú najaktívnejšie po zotmení, keď najčastejšie útočia na ľudí. Zväčša je to vyprovokovaný útok alebo si človeka pomýli so svojou prirodzenou potravou, napríklad tuleňom. Žraloky sa živia mäsom, predovšetkým rybami, tuleňmi a tučniakmi, chobotnicami a inými žralokmi. Niektoré kôrovcami a veľrybí žralok aj planktónom.

Žraloky sú charakteristické šupinami, ktoré majú sklovitý povlak ako ľudské zuby. Drsná žraločia koža sa používala aj namiesto brúsneho papiera. Plutvy používajú len málo. Plávajú priamo a rýchlo. Ťažko sa však zastavujú.

Najväčší sú neškodní

Najväčšou dravou rybou je žralok ľudožravý alebo tiež nazývaný modrý. Výnimočne dosahuje dĺžku až 7 metrov, priemerná je 4 - 5 metrov. Hmotnosť má okolo 2-tisíc kilogramov. Dožíva sa 70 až 100 rokov. Po celý život sa mu nahradzujú staré alebo vylomené zuby novými. Takto mu môže dorásť aj niekoľkotisíc za život. Každoročne napadne tento druh asi 60 ľudí. Jeho útoky sú skôr výstrahou, pretože sa do človeka zahryzne len raz, čo svedčí o tom, že v skutočnosti ľudožravé nie sú.

Najväčším uloveným bielym žralokom bola 6,4 metra dlhá samica z pobrežia Kuby. Vážila 3,3 tony. Najväčšia zaregistrovaná sila stisku žraloka je 3,7 tony u trojmetrového samca. Najrýchlejším žralokom je mako, ktorý môže dosiahnuť 50 km za hodinu. Rekord útokov na jednom mieste je z Durbanu v Juhoafrickej republike. V roku 1957 počas 107 dní zaznamenali sedem atakov na ľudí, z ktorých bolo 5 smrteľných.

Iba niekoľko druhov žraloka kladie vajíčka. Ostatné rodia živé mláďatá. Pri austrálskom druhu tzv. žraloka vychovávateľa dochádza ku kanibalizmu. Vnútri maternice sa z vajíčka vyliahne malý žralok, ktorý potom zje všetky ostatné vajíčka i so svojimi súrodencami. Preto sa zvyčajne rodí iba jedno alebo dva plne vyvinuté jedince.

Najväčšiu dĺžku 14 až 18 metrov dosahuje žralok obrovský, vážiaci aj 20 ton. Napriek tomu je neškodný a má neagresívnu povahu. Podobné rozmery dosahuje aj žralok veľký.

Vedcov i laikov odjakživa pútal tvar hlavy žraloka kladivohlavého a umiestnenie jeho očí po jej stranách, čo mu umožňuje "stereo" videnie a rozšírené zorné pole. Vedci dospeli k záveru, že má vynikajúci hĺbkový zrak a zorné pole až 182 stupňov. Odhalili, že vidí binokulárne (schopnosť vidieť oboma očami súčasne).