Pri ukrývaní bohatstva do podzemia podrezal majetnú krčmárku krutý Turek. Predtým sa však s obeťou navzájom prekliali a ich kliatby dodnes nikto nezrušil.
Cez tulipány do bane
Vo väčšine povestí, ktoré opriadajú kedysi slávne haviarske mesto Dobšiná, sú zmienky o veľkých pokladoch. Majú reálne základy. Keď sem začiatkom 14. storočia prišli nemeckí kolonisti, mali šťastie. Kde zakopli do zeme, tam sa vynárali vzácne rudy - zlato, meď, kobalt a iné. Dobšinské legendy prinášajú krásne príbehy o tom, ako rôzne bájne bytosti pomáhali tunajším pracovitým ľuďom, ak boli smelí a statoční, k objaveniu podzemných klenotníc. Raz to boli tri tulipány v studničke, ktoré chudobnému uhliarovi označili, kde nájde medenú baňu, inokedy na lukratívnu lokalitu upozornila banícka víla, permoník či dokonca had. S poučným zvýraznením, že bohatstvo si zaslúžia len čestní a pracovití ľudia, obdarúvalo štedré Rudohorie svoje dobšinské deti hojnosťou, ktorá sa premietala do prosperity a bohatstva mesta.
Ako to však býva, chýry o majetných ľuďoch lákali aj sem závistlivcov. A tak sa z dejín dozvedáme o viacerých naničhodných agresoroch s lepkavými paprčami. A smrtiacim arzenálom. Takým bol legendárny gemerský lúpežník Bašo, ktorý tu vyčíňal v roku 1540.
Necelé polstoročie po ňom sa do mesta prihnala krvavejšia pohroma. Bolo to v čase, keď aj obyvatelia prosperujúcej Dobšinej museli Turkom s prechodným pobytom vo Fiľakove platiť veľké peniaze, aby ich nechali na pokoji. Podplácanie sa im však málilo a tak v jednu z najosudnejších nocí v dejinách Dobšinej zo 14. na 15. októbra 1584 vtrhli ázijskí agresori do spiaceho mesta. Baník Kreisl sa síce pokúsil spoluobčanov varovať, bolo však už neskoro. Turci vraždili, lúpili a brali do zajatia. Mesto takmer úplne spustošili. V evanjelickom kostole je na pamätnej tabuli uvedené, že Turci vtedy odvliekli do zajatia 243 mladých ľudí.
Krvavá dráma pod Marónmi
V tureckých háremoch by určite hviezdila jedna z krásnych Dobšinčaniek, keby ju pod kopcami Tri Maróny (na novších mapách je lokalita uvedená ako Muráriky) nezavraždil jeden z tureckých ukrutníkov. Fešandou bola červenovlasá krčmárka od Bujaka. Pri prvých signáloch o hroziacom tureckom nebezpečenstve chcela opatrná a vraj značne lakomá hrdzaňa dostať do bezpečia tri vrecia plné svojich pokladov. Dva mechy úspešne ukryla do kopca Prvej Maróny, keď tam však vliekla posledný, pricválal divoký Turek. Smelá dáma sa mu postavila na odpor, on jej však podrezal hrdlo. Krvavá dráma pod Marónmi sa skončila bizarným vzájomným prekliatím, aby ani jeden z jej aktérov nemal pokoj ani po smrti. Turecká kliatba spôsobila, že krásna rusovláska sa premenila na mátožný a ako sklo priezračný prízrak, ktorý Dobšinčania nazvali Sklenenou paňou z Marónov.
A stretávajú sa s ňou vraj dodnes, a to nielen na obraze na tunajšej radnici, ktorý tento slávny príbeh ilustruje. O tejto dáme rozprávajú povesti aj v príťažlivých spracovaniach viacerých s Dobšinou úzko spojených autorov, akými sú známy košický novinár a spisovateľ Jozef Červinka, Samuel Klein, Rudolf Pellionis, Ján Šlosár a ďalší.
Sklenená dáma sa pod Marónmi vraj zjavuje vybraným Dobšinčanom stále. Počína si ako skúsená manažérka ľudských zdrojov - testuje peniazmi ľudské charaktery. Nehodným prospechárom sa dukáty Sklenej dámy menia na skalky, vypočítavcov zláka k sebe hlbšie do temnej hory a tam ich údajne doslova umiluje na smrť. A tak šancu na bohatstvo Sklenenej panej majú vraj najskôr nevinné deti.
Ale, aby sme krčmárke od Bujaka nekrivdili, minimálne každých sedem rokov, ale aj v čase hroziacich pohrôm, chodí vraj do Dobšinej na kontroly, či je v meste všetko v poriadku.
Napokon, ktovie, či to nebola akurát táto legendárna dáma, ktorá za úžasným trblietavým pokladom zaviedla do podzemia vo všetkej počestnosti aj dobšinského inžiniera Eugena Ruffinyho, ktorý v roku 1870 objavil v útrobách kopca Duča svetový unikát - Dobšinskú ľadovú jaskyňu.
Tragická hrdinka dobšinskej legendy - krčmárka od Bujaka nemusela byť sklenená. Aj mohutné vrstvy ľadu v studenom jaskynnom podzemí sú totiž priezračné ako sklo. Túto zamrznutú rozprávku k nám chodí svet obdivovať už viac ako sto rokov.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
