Rakovinu pažeráka diagnostikovali lekári Ivanovi Krivosudskému v máji a jemu sa nad ňou, žiaľ, nepodarilo zvíťaziť. Skvelý umelec však nemal na ružiach ustlané ani v iných oblastiach života. Potrápili ho synova samovražda, autohavária, rozvod i neschopnosť postarať sa o najmladšie dieťa.
Počas liečby Ivan Krivosudský veľmi schudol a nedokázal sa už pohnúť z lôžka. Ešte v polovici novembra však tvrdil, že úspešne absolvoval chemoterapiu a rakovina pažeráka je vyliečená. Pomaly sa znovu učil chodiť a nestrácal chuť do života. Žiaľ, choroba bola napokon silnejšia a herec skonal v sobotu v trnavskej nemocnici.
Utrpenia vyše hlavy
Na sklonku života žil vo svojej chate pod Pezinskou babou a posledné mesiace prežil v súkromnom penzióne pre seniorov v Cíferi. Peklo záverečnej fázy svojej existencie však ani zďaleka nebolo jediným utrpením, ktoré osud Krivosudskému pripravil.
Pred dvoma rokmi našli hercovho syna Dušana (50) obeseného v Prahe a o krátky čas skonala na zákerné ochorenie aj jeho prvá manželka.
Na sklonku života prišiel po rozvode s druhou manželkou Annou (48) aj o syna Michala (14), ktorého súd zveril do opatery jeho švagrinej. „Sme v kontakte, rozumieme si. Cítim, že ma má rád, a to je najdôležitejšie," povedal prednedávnom herec, ktorého ďalšou ťažkou chvíľou v živote bola autohavária. V roku 2005 zrazil na priechode pre chodcov vo Svätom Jure dôchodkyňu, ktorá po prevoze do nemocnice skonala. Herca to po celý čas veľmi trápilo.
Keď láska bolí
Rozvod s druhou manželkou, ktorý prebehol v marci 2009, znášal v tom čase 82-ročný Krivosudský tiež mimoriadne traumaticky. O 35 rokov mladšia manželka mala totiž údajne dlhodobé psychické problémy a nevyhýbala sa ani alkoholu.
"Dvakrát sa liečila na psychiatrii. Ale viac to nechcem komentovať," uviedol v tom čase pre médiá nešťastný herec, ktorý sa už vo svojom veku nevládal o syna sám postarať, hoci veľmi chcel. „Nohy ma trápia, to mám z cukrovky. Nemôžem ich ohýbať a tuhnú mi. Mám na nich postihnuté aj nervy, ktoré udržujú rovnováhu, a tak môžem hocikedy spadnúť."
Aký bol v skutočnosti vzťah medzi hercom a jeho o vyše tri desaťročia mladšou manželkou, to zrejme vedia len oni dvaja. Počas záverečných nezhôd však už každý z nich hovoril niečo iné. Pani Anna napríklad tvrdila, že nech to vyzeralo akokoľvek nepravdepodobne, vydávala sa z lásky. Problémy však údajne nastali vtedy, keď pochopila, že jej manžel už po dieťati netúži. V tom čase už totiž bojoval s cukrovkou a mal problémy s nohami, no i napriek tomu pani Anna uznáva, že sa o malého Miška príkladne staral.
Podľa jej slov však po niekoľkých rokoch začal byť zatrpknutý a trápilo ho, že je ako herec málo vyťažený. „Svoju zlosť si vylieval na mne," tvrdí exmanželka, ktorá však napriek všetkému uvádza I. Krivosudského za najväčšiu lásku svojho života. Zoznámili sa v divadle, kde robila garderobierku. Kolegyne ju odhovárali, že vraj načo jej bude starý, škaredý a chudobný muž. Ako však ešte i dnes tvrdí, veľmi ho milovala a nič z toho neriešila. Dnes sa však sťažuje na zmenu jeho povahy, na žiarlivostné scény, urážky i ponižovanie. Aká je naozaj pravda, sa už nedozvieme.
Mal veľkú vnútornú silu
Napriek nešťastnej láske však herec nemal núdzu o milujúcich blízkych. Veľkou oporou mu bol jeho najstarší syn Peter z prvého manželstva, ktorý otca opatroval a s ktorým si veľmi rozumel. Celkovo bol I. Krivosudský považovaný za veľmi silného človeka, ktorý sa len tak ľahko nevzdáva. Jeho vnútornú silu, odhodlanie a statočnosť na ňom mnohí obdivovali.
Striedme herectvo
Herec sa narodil 1. marca 1927 v Bratislave. Nepatril k tým, ktorí mali šťastie na titulné úlohy. Hlavným hrdinom skôr po celý život sekundoval svojím striedmym herectvom. Už ako malý sa veľmi rád predvádzal a disponoval nemalou dávkou exhibicionizmu. Hral s ochotníkmi divadlo, neskôr pre nich písal aj texty a pre spolužiakov na Gymnáziu Janka Kráľa v Zlatých Moravciach zložil aj operu, ktorá pozostávala zo známych šlágrov vylepšených jeho textami.
Po maturite sa zamestnal na povereníctve zdravotnej starostlivosti na plánovacom a štatistickom oddelení, no čoskoro pochopil, že ho divadlo láka viac ako čísla. V rokoch 1946 až 1948 bol síce študentom Právnickej fakulty Univerzity Komenského, no napokon v roku 1951 absolvoval štúdium herectva na Štátnom konzervatóriu v Bratislave.
Členom činohry bratislavskej Novej scény bol od roku 1949. Patril k multifunkčnému typu umelcov, pretože okrem stvárňovania tragikomických postáv bol často obsadzovaný aj do komédií a humor šíril i prostredníctvom zábavných televíznych programov. Nevyhýbal sa ani dabingovým ponukám. Medzi jeho najväčšie úspechy patrí účinkovanie vo filmoch Červené víno a Soľ nad zlato. Zahral si však napríklad aj v Revízorovi, v Geľovi Sebechlebskom, v Klebetniciach i kultovej inscenácii Keď jubilant plače.
Čoraz častejšie sa objavil na plátnach kín a ako informovala agentúra TASR, svojho času patril dokonca medzi najobsadzovanejších slovenských filmových hercov. Úspechy žal aj v rozhlasových hrách a kabaretoch. Po revolúcii sa však herecky odmlčal.
Parkúr, gitara a filmy
Voľný čas sa snažil i napriek ochoreniu využívať čo najhodnotnejšie. Mal množstvo koníčkov, ktoré mu obohacovali každodennú realitu. Potešenie mu robila zbierka sošiek koní, ktorú rozmnožoval už od mladosti. Pred rokmi bol totiž aj vášnivým koničkárom a jazdieval parkúr. „Som koničkár, 25 rokov som jazdil na koni parkúr až do šesťdesiatky a získal som dve druhé ceny," spomínal pred smrťou.
Jeho veľkou vášňou bola i hra na gitare a veľmi dobre sa dokázal odreagovať pri kvalitnej hudbe. Obľuboval napríklad Mozarta a Bacha, no rád počúval aj bratov Jána a Františka Nedvědovcov a Jaromíra Nohavicu. Zbožňoval taktiež pozeranie DVD filmov.
Fakty
Zahral si aj v týchto filmoch:
1952: Lazy sa pohli
1955: Štvorylka
1956: Čert nespí
1959: Dom na rázcestí
1961: Pieseň o sivom holubovi
1962-63: Jánošík I-II
1966: Majster kat
1968: Zbehovia a pútnici
1970: Naši pred bránami
1971: Páni sa zabávajú
1972: Ľalie poľné
1976: Červené víno
1978: Smoliari
1982: Soľ nad zlato
1988: Nebojsa
Autor: Spracovala: Nit
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.