lé Slovensko.
Na globálnej „wikinovele", ktorej obsahom je zverejňovanie dokumentov rôzneho stupňa utajenia, skopírovaných (ukradnutých) z internej siete MZV USA, je pozoruhodné hneď to, že na rozdiel od iných „megatonážnych" škandálov, je ťažké posúdiť význam príbehu pre budúcnosť.
Hodnotenia, akože „ide o 11. september americkej diplomacie" (taliansky MZV), sú evidentne premrštené, výkriky, že „súkromie skončilo, zvykajte si", absolútne bludné, mimo podstaty veci. Napriek tomu nikto nevraví, že nič sa nestalo. Niečo sa stalo. Čo?
Predovšetkým a bez ohľadu na to, či vo Švédsku znásilňoval, za čo je stíhaný, alebo je nevinný, Assange stojí na rozhraní šedej zóny a zločinu. Je v pozícii napr. majiteľa autobazáru, ktorý vie, že voz je kradnutý, ale on so zlodejom biznis urobí a predáva ďalej.
Právo na informácie, resp. verejnosti vedieť o „prechmatoch" (a pod.) mocných, nemá v súvislosti s diplomatickými depešami nárok na život. Diplomacia je z podstaty veci zber a odovzdávanie informácií, ktoré opäť z podstaty veci nemôžu byť verejné a ľudia, ktorí s nimi pracujú, sa podľa toho správajú a rozprávajú.
Týmto zverejnením boli oni a aj ich zdroje poškodené, presne tak ako občania, ktorí ich platia, pretože je v čelnom rozpore, napr. s ich bezpečnostným záujmom, zverejnenie napr. zoznamu objektov, ktoré považujú USA za strategické.
Kým pri prvých dvoch várkach „poľných" dokumentov z Iraku a Afganistanu existovala akási tenučká niť obhajoby, že napr. armáda tají zlyhania (bombardovanie civilného cieľa, a pod.), o ktorých vedieť je legitímny (?) verejný záujem, tak tých 2,5 milióna stránok bez ladu a skladu vrhnutých na sieť len dokumentuje, že Assange je pomýlený pako. Jednorozmerne nadaný megaloman so zmätkom v hlave.
Námietka, že ak v časti „Slovak files" (asi sto stránok údajne) sa na WikiLeaks objaví niečo senzačné, vytvárajúce nový uhol pohľadu (napr. Fico chodí tajne do Ruska za Putinom na daču), tak zmeníme názor, by sa chytala len vtedy, keby tú informáciu vybrali z haldy banalít individuálne (čo by aj zjemnilo pozíciu „priekupníka").
Assange je produktom toho, že rozvoj internetu predbieha tvorbu kódexov správania na ňom, čo vytvára nepoznané riziká nielen pre súkromie a bezpečnosť jednotlivca, ale i mocnosti, akou sú Spojené štáty.
Odpoveď, ako sme už raz povedali, nemôže byť v konečnom dôsledku iná, než vytvorenie regulačných mechanizmov, ktoré v snahe po reštrikcii príležitostí, aby sa megalomanský jedinec stal geopolitickým činiteľom, napokon obmedzia slobody i tam, kde nie je vôbec potrebné.
Bude to daň z anarchistickej predstavy, že internet môže existovať ako nejaký oddelený svet s inými pravidlami, ktoré nemajú nič spoločné so zákonmi a morálkou sveta reálneho. Krátkodobo azda ešte áno, dlhodobo nie.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
