eme v slobode (a prosperite), vďačíme stokrát viac ako vládam, koalíciám a osobám.
Rozhodnutie koaličnej rady premeniť všetky voľby, ktoré nie sú v ústave, z tajných na verejné, je hlboko nedemokratické. Jadrom sporu tajné vs. verejné je, na celom svete, sloboda a jej vzťah k veľmi silnému právu verejnosti na transparentné fungovanie moci. Témou dilemy tajné alebo verejné však nikdy nebolo, nie je a nemôže byť spor, ktorý "riešila" Radičovej koalícia: Teda sloboda poslanca vs. stranícky príkaz. Presne pre túto hrozbu, ktorá sa vyplnila teraz na Slovensku, povýšili všetky demokracie dôvernosť voľby v personálnych otázkach nad verejnosť a otvorenosť.
Zvedavosť, že nech ukážu tváre, "zradcovia" jedni, môže mať špeciálne v prokurátorskej kauze akúsi etickú základňu (pravdu), je však pomýlená, keďže podľa pravidiel majú právo i na nemorálne konanie. To, že pohnútky budú korupčné či inak nízke, a nie politické, je len domnienka, ktorá navyše vychádza z premisy, že Trnka je zlo samo osebe a jeho nezvolenie dobro, a nie politická direktíva. Keby bol tento prokurátor v minulosti predmetom aspoň stotiny toho pohoršenia, ktoré vytvára nesmrteľnú auru okolo Harabina, tak by autor (ktorý bol na SR azda jediný, kto dávno tvrdil, že Trnka je svojho postu nehodný) vedel žiť s myšlienkou, že jeho odvalenie je takou zásadnou prioritou, že znesie i lámanie pravidiel v kolese... Fakt je ten, že zlepšenie prokuratúry zmenou jednej (hoci iste kľúčovej) osoby je marketingová fáma, ktorá verejnosť len zavádza, a ako politický cieľ sa nikdy nemala a nesmela stať kockou, na ktorej buď postojí, alebo padne vláda. Pozor, tým sa netvrdí, že Čentéš (či ktokoľvek iný) ničím vôbec nepohne, resp. pohnúť nemôže. Len toľko, že z podstaty veci zmena nemôže byť taká, aby stávka nebola iracionálna. A straty, ktoré eventuálne prinesie, ďaleko vyššie ako nálezy, ktoré nevidieť.
Kúzlo zbabraného je, že jasnú odpoveď nedáva ani otázka po účinnosti zmeny na verejné hlasovanie. Dosiahnutie cieľa, teda správneho koaličného prokurátora, je závislé na sile motivácií, ktoré "zradcov" pokúša. Napríklad, ak je v pozadí šek (alebo faktúra a pod.), tak problém odtajnenia identity zrejme rieši zvýšenie sumy o jednu nulu... Podobne, ak je motívom zosadenie Radičovej, či dokonca nastolenie inej koalície, či aj zahladenie stôp po nejakom financovaní, o čom sa tiež hovorí, verejná voľba nie je patentom, ktorý zaručene povedie k šťastnému obratu.
Ručiť sa dá akurát za to, že jediná hodnota, ktorá je ako argument pre takéto radikálne kroky vôbec diskutovateľná, je v dnešnej dobe (pred finále dlhovej krízy Európy) politická stabilita. Dá sa zatiaľ len pochybovať, či verejnou voľbou sme týmto smerom nakročili, ale nádej umiera až vo chvíli, keď prirážka na slovenské bondy preskočí o zopár stoviek bázických bodov tie nemecké. Nechcime sa dožiť, ale potom už bude celej koalícii dokonalý šumafuk, že kto je prokurátor.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
