Prácu sa preto snaží selektovať a k hereckým príležitostiam je oveľa rezervovanejší, pretože na prvom mieste je už pre neho rodina. Marek Majeský alias doktor Kalman z Ordinácie v ružovej záhrade je síce milý a pokojný chlap, no o svoju pravdu a rodinu sa v prípade potreby dokáže pobiť ako lev, v ktorého znamení sa narodil. Verejnosť ho vníma ako maximálne seriózne pôsobiaceho sympatického herca a nejedna dáma má pri počutí jeho hlasu zimomriavky. Vtipne a prekvapivo preto vyznieva skutočnosť, že šteklivých zážitkov z mladosti má Marek Majeský na rováši viac ako dosť.
Na javisku nahý
Najväčšie úlety siahajú do čias jeho dospievania, keď napríklad kvôli študentskému filmu skákal zo šiesteho poschodia. Veselá je i príhoda, keď mu na konkurze do amatérskeho súboru Bieleho divadla dali do ruky palicu, nech s ňou niečo zahrá a on sa rozbehol proti komisii, zapichol ju do zeme a skočil do steny. Mal to byť skok o tyči slávneho ukrajinského atléta Sergeja Bubku. Prijímacia komisia to síce nepochopila, ale tak ju to pobavilo, že ho prijali. "Všetko to u mňa súviselo s dospievaním. Pre mňa vtedy bolo umenie na prvom mieste a bol som preň bez rozmýšľania schopný urobiť doslova čokoľvek. V Nitrianskom divadle som hral nahý v dvoch predstaveniach, na čo by som sa dnes nechal nahovoriť oveľa ťažšie. Aj keď nikdy nehovor nikdy," zaspomínal si herec.
Dnes si už vyberá
Ako vraví, vtedy romanticky a naivne veril úplne všetkému. "Teraz je už človek skúsenejší, veľakrát sa aj popáli a sklame, a to nielen v divadle, ale aj v živote. Som preto opatrnejší pri záväzných rozhodnutiach. V mojom veku chcem vstupovať len do projektov, ktoré majú v rámci umenia, teda divadla a filmu, nejaký zmysel. Je to aj preto, že už nemám čas ísť do niečoho, v súvislosti s čím už na začiatku cítim, že to nebude mať zmysel a zaberie to x času z môjho života, ktorý môžem radšej venovať svojej rodine."
Vie povedať stačilo
Na diváčky dnes aj vďaka úlohe doktora Kalmana pôsobí natoľko magneticky, že by mu dokázali odpustiť čokoľvek. Veď aj seriálová nevera s Laurou vyznieva v jeho podaní vonkoncom nie ako niečo odsúdeniahodné. Opýtali sme sa ho preto, či má aj v civilnom živote takúto vlastnosť, že sa naňho ľudia nedokážu hnevať. "Nie som si tým istý. Pravda je však tá, že hoci sme s manželkou spolu niekoľko rokov, nespomínam si, že by sme medzi sebou mali nejakú hádku. Musím zaklopať na drevo. Ťažko mi je však sám seba posudzovať. Aj keď pôsobím pokojným dojmom, stane sa, že v kritickej situácii, keď cítim neprávosť, to na mňa príde a vtedy vybuchnem. Potom je prekvapené nielen moje okolie, ale najmä ja sám, že kde sa to vo mne nabralo. Nedám si totiž len tak pre nič za nič skákať po hlave."
Recituje básničky
Je presvedčený, že občas sa treba o svoje miesto na slnku postarať. "Existuje totiž veľa submisívnych a milých ľudí, ktorých však ich okolie práve preto zneužíva. Dúfam, že medzi až takých mäkkých dobrákov nepatrím. Som slušne vychovaný, ale keď vidím nespravodlivosť, tak viem zarevať ako lev, v ktorého znamení som sa narodil. To sa však stáva tak raz za uhorský rok," dodáva umelec, ktorý nám ešte prezradil, že v mladosti k herectvu a poézii v podstate nikdy nemal vážnejší vzťah. Dnes je však paradoxne úspešným hercom a najnovšie interpretuje básne v rámci unikátneho koncertného projektu Márnivé bubliny, v ktorom spolupracuje s Oskarom Rózsom a Luciou Rózsa Hurajovou. "Príde mi to úsmevné. Pretože keď som niekedy pozeral Nedeľnú chvíľku poézie, tak som si vravel, úha. Neoslovovalo ma to a dnes sa tomu paradoxne venujem. Aspoň je vidieť, ako platí, že človek mieni a Pán Boh mení."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
