Čo vás priviedlo do Humenného?

- V roku 1987 som ako zástupca primára interného oddelenia svidníckej nemocnice a vedúci odboru zdravotníctva prišiel do Humenného. Bol vypísaný konkurz na primára interného oddelenia v Snine. Uspel som v ňom. Dostal som s rodinou trojizbový byt na novopostavenom Sídlisku pod Sokolejom. Do Sniny som dochádzal rok. V roku 1988 odišiel do Michaloviec z postu riaditeľa OÚNZ v Humennom Fedor Rosocha. Hoci som sa chcel venovať medicíne a bol to aj dôvod, prečo som zo Svidníka odišiel, prijal som napokon po jeho odchode miesto riaditeľa v Humennom. Pod OÚNZ vtedy patrila nemocnica nielen v Humennom, ale aj v Snine, Medzilaborciach, Podskalka, lekárne, hygienici.

Kedy ste vstúpili do komunálnej politiky?

- V roku 1994 som ako nezávislý kandidát na kandidátke SDĽ uspel vo voľbách ako poslanec mestského zastupiteľstva. V roku 1998 som stál pred najväčšou dilemou: Ísť do volebného boja o primátora alebo zotrvať v medicíne. Mal som ponuku kandidovať ako nezávislý s podporou SDĽ a SOP. Bol som si vedomý, že ak vstúpim do politiky, nikdy sa k medicíne nevrátim. Vtedy som nemohol predpokladať, ako dlho v politike vydržím. Moje rozhodnutie nakoniec padlo po rozhovoroch s určitými ľuďmi. Tí hovorili: Vieš dobre, že za posledné obdobie sa toho v Humennom doteraz veľa neurobilo. Ak urobíš desať chodníkov, bude to viac ako urobili tvoji predchodcovia dokopy a ľudia si to budú vážiť. A vo voľbách som uspel.

Prečo ste nekandidovali ako člen SDĽ?

- Stranícke a politické veci som nechal na predstaviteľov politických strán. Ja som bol stále nad vecou. Ale nikdy mi nerobili problém myšlienky ľavicovej politiky (pred Novembrom '89 bol v KSČ - pozn. red.). S nimi sa stotožňujem. Vyznávam hodnoty solidarity. Ak ich bude niekto v politickom živote uplatňovať, stále budem naklonený takejto platforme.

V akom stave ste prevzali mesto v roku 1998?

- Mesto som prevzal s jediným projektom rekonštrukcie Námestia slobody, ktorý mal omnoho vyššiu hodnotu, ako boli finančné možnosti mesta - 16O miliónov korún. Prvým krokom bolo, že som ho dal prepracovať na polovičnú hodnotu, pretože rozpočet mesta bol 90,9 milióna korún. Projekt bol za takých okolností nepoužiteľný. Do rekonštrukcie námestia som sa pustil ako do prvej akcie. U niektorých politických strán sa táto iniciatíva nestretla s porozumením. Po odlúčení Lackoviec od mesta boli vypísané doplňujúce voľby. V Humennom som načas stratil mandát a tŕpol som, aby som mohol dokončiť námestie. Čelil som aj trestnému oznámeniu, ale nakoniec som si svoju pozíciu obhájil a námestie som úspešne dokončil. Ale išli sme aj do množstva malých akcií, ako rekonštrukcií chodníkov, osvetlenia. Po mojom prvom volebnom období primátora skončilo mesto s rozpočtom 459,656 milióna korún. Z toho 200 miliónov sme získali po prenesení kompetencií školstva.

Čomu ste čelili v mestskom parlamente?

- Humenné je ťažké mesto. Roky 1994-98 boli rokmi privatizácie. Vo veľkej politike už bolo rozhodnuté. Zaznamenal som snahy o istú demontáž mesta pri privatizácii. Jednoznačne som obhajoval záujmy mesta. Politický boj som zviedol so zástupcami HZDS. To oni na mňa podali trestné oznámenie za marenie volieb. Neskôr som preto musel meniť stratégiu. V doplňujúcich voľbách v roku 2000 som kandidoval ako nezávislý už nielen s podporou SDĽ, SOP, ale aj HZDS.

Čo vaše druhé volebné obdobie 2002-2006? Bolo v období ekonomickej konjunktúry.

- Kandidoval som ako nezávislý kandidát s podporou SDĽ a SOP. Jasné, že HZDS ma už nepodporilo. V mestskom parlamente zotrvala určitá garnitúra. V tomto období sa nám však podarilo zastabilizovať ekonomiku mesta. Vybudovali sme priemyselný park, urobili sme plán ekonomického a sociálneho rozvoja mesta, pripravili sme podmienky pre vstup veľkých investorov do mesta, jeho dostupnosť, podmienky pre malé a stredné podnikanie. V tomto období do Humenného skutočne prišlo viacero významných investorov, čím sa zlepšila finančná situácia mesta. Odrazilo sa to aj na miere nezamestnanosti. Kým v roku 1999 bola 27-percentná, v rokoch 2002-2004 sa znížila až na 12 percent. Tým, že sme 12 rokov nezvyšovali dane z nehnuteľnosti, sme zastabilizovali podnikateľské prostredie. Prišli a doteraz tu zotrvali také firmy ako Tytex, Oldrati, Vignioni, Müller Textil.

Čo politické boje v tomto období?

- Hoci som na svojej strane nemal väčšinu v mestskom zastupiteľstve, aj tak sa mestu darilo. Vedel som presvedčiť poslancov, že to robím v prospech občanov. Opozícia, ktorou bola vtedy SDKÚ, ma dokázala pochopiť v tom, čo je dobré pre mesto, a bola schopná konštruktívnych rozhodnutí. Rok 2006 bol pre mňa kľúčový. Cesty späť nebolo, muselo sa ísť ďalej. Keďže sme dokázali čerpať z predvstupových fondov PHARE financie na priemyselný park, logicky bolo treba využiť pokračovanie v možnostiach čerpania financií z európskych zdrojov. Tu sa otvoril obrovský priestor.

Takže preto rozhodnutie kandidovať na primátora vo volebnom období 2006 - 2010?

- Znovu som kandidoval ako nezávislý. Tentoraz s podporou SDKÚ a KDH. Ani toto obdobie nevnímam ako neúspešné. Postavili sme z vlastných prostriedkov športovú halu, 14 projektmi sme dostali do mesta z Európskej únie 12 miliónov eur. Skutočnosťou sú rekonštrukcie ZŠ Švermovej, Dargovských hrdinov, Hrnčiarskej, Pugačevovej, J. Švermu, Kudlovskej. Všetky projekty sme realizovať nestihli, ale tých sedem projektov, medzi nimi tri základné školy, sa zrealizujú v nasledujúcom období. Mesto zrekonštruuje verejné osvetlenie na Sídlisku pod Sokolejom, Námestie Slobody - Juh, separačný dvor a zrekultivuje skládku. Humenné sme zapojili aj do projektov s výhľadom do rokov 2013 - 2020. V súčasnosti je centrom Euroregiónu Karpaty.

V tomto období boli konflikty s opozíciou v mestskom parlamente viac ako časté. Ako ste to vnímali?

- Zlom nastal, keď som odmietol žiadosť ministerky Viery Tomanovej (Smer), aby som za svoju zástupkyňu menoval Janu Vaľovú. Dva roky som svojho zástupcu nemal. Vysvetlil som jej, že potrebujem niekoho, kto bude zastupovať v čase mojej neprítomnosti mňa. Nie aby som zastupoval ja jeho. Nechcel som zástupkyňu, ktorá je nielen poslankyňou mestského zastupiteľstva, sobášiacou na úrovni mesta, členkou mestskej rady, predsedníčkou okresnej organizácie strany Smer, poslankyňou VÚC, Národnej rady, členkou rôznych komisií a navyše popritom študovala na vysokej škole. Povedal som rovno, že moje zastupovanie by stíhať nemohla a že ju za svoju zástupkyňu nechcem. Smer som mal od tej chvíle v tvrdej opozícii.

V čom ste to pocítili najviac?

- Mesto to pocítilo. Zablokovali také dôležité rozhodnutie ako výstavba ďalšieho bytového domu na Sídlisku pod Sokolejom, výstavba tartanovej dráhy, projekt hnedého priemyselného parku. Na rôzne prekážky sme narážali aj pri realizácii projektu rekonštrukcie južnej časti Námestia slobody.

V týchto komunálnych voľbách ste sa rozhodli kandidovať znova. Prečo?

- Mal som množstvo skúseností, chcel som dotiahnuť to, aby sme využili obrovské príležitosti čerpania eurofondov pre mesto. Vo výstavbe aquaparku som videl nielen možnosť rozvoja cestovného ruchu, ale aj vzniku pracovných príležitostí. Návratnosť investície by bola do piatich rokov. Do kampane som šiel znova ako nezávislý s podporou KDH, SDKÚ, HZD, Most-Híd, SaS, SDĽ a Strany zelených. Počas kampane som sa verejne dištancoval od antikampane namierenej proti Jane Vaľovej. Počas kampane som však musel dosť často ľuďom vyvracať sľuby, ktoré od nej dostali. Bolo to hlavne v otázke ceny tepla. Myslím si, že jej návrhy zničia priemyselnú zónu mesta.

Koľko stála vaša kampaň?

- Šesť mesačných platov. Nezávislí kandidáti si ju platili sami, najviac som prispel ja. Moja kampaň bola slušná, korektná, bez osočovania. Stavil som na výsledky svojej práce. Chcel som nimi presvedčiť voličov. Ale podľa mňa dali na lacné sľuby.

Údajne ste úmyselne nezvolali októbrové riadne rokovanie mestského zastupiteľstva. Mesto tým pádom nemá rozpočet na budúci rok. Začne ho v rozpočtovom provizóriu. Bola za tým nejaká taktika?

- Nie. Rokovanie bolo v pláne. Lenže ako každému, mali mu predchádzať zasadnutia komisií a mestskej rady, v ktorých sa mali jednotlivé materiály a rozpočet prerokovať. Zákon hovorí jasne, že materiály má primátor predkladať poslancom až po ich prerokovaní v poradných orgánoch mesta. Zasadnutie mestskej rady som zvolal dopoludnia v riadnom termíne. Členovia rady zo strany Smer neprišli. Pritom šlo o dôležité rokovanie o rozpočte. Materiál k nemu mali. V deň plánovaného zasadnutia poslancov som zvolal rokovanie mestskej rady. Nebola uznášaniaschopná. Rokovanie poslancov som preto nezvolal v zmysle zákona a rokovacieho poriadku. Nechcel som, aby sa rozpočet mesta stal témou predvolebnej kampane. Treba povedať, že aj napriek ťažkej hospodárskej kríze skončila ekonomika mesta v plusových číslach a rozpočet na budúci rok nebude schodkový.

Váš názor na výsledky volieb?

- Občania sa rozhodli. Beriem to ako ich vôľu. Ja sa za to, čo som pre nich urobil, určite nemám prečo hanbiť. Rešpektujem, že chceli zmenu. Až čas ukáže, či sa rozhodli správne. Aj keď, priznávam, neviem si predstaviť, ako nová primátorka zvládne pri toľkých funkciách aj účasť v orgánoch mesta. Je to veľmi náročné na čas a na prácu. Preto si neviem predstaviť súbeh toľkých funkcií.

Jeden z vašich protikandidátov síce neuspel ako primátor, ale uspel ako poslanec. Prečo ste vy nekandidovali za poslanca?

- Ja som kvôli svojim zásadám v tomto smere netaktizoval.

Vo svojej funkcii ste sa stretli a pracovali s množstvom ľudí. S ktorými ste boli v kontakte najčastejšie, na ktorých rady ste dali?

- Za tento čas som stretol množstvo vzácnych a cenných ľudí. Napríklad, na mestskom úrade som pracoval s perfektným tímom odborníkov. Boli znalí problémov, ich riešení. Navyše, boli ochotní pracovať za dvoch. Stačí si porovnať počty zamestnancov iných mestských úradov v rovnako veľkých mestách. Predišli sme tak zvyšovaniu počtu zamestnancov na mestskom úrade. Veľmi často som o mnohých veciach diskutoval s vtedajším humenským dekanom Bartolomejom Urbancom, top manažérmi priemyselnej zóny. Mnohé veci som konzultoval s radou seniorov. Ale veľmi často som bol v kontakte s mladými ľuďmi - odborníkmi, ktorí odišli napríklad do zahraničia alebo do Bratislavy. Ich pohľad zvonku bol pre mňa rovnako veľmi dôležitý. Veľa vecí, na ktoré sa s odstupom času pozerám, by som teraz urobil inak. Mnohé by som zmenil. Ale rozhodoval som sa v danej chvíli len na základe vtedy dostupných informácií. A často pod enormným tlakom.

Čo plánujete?

- Som v dôchodkovom veku, takže konečne budem mať čas na relax. V prvom rade sa budem naplno venovať svojej rodine. Teším sa na chvíle s vnučkou Nataškou. Má tri roky. Plánujem cestovať. Láka ma festival v Rio de Janeiro. Ďalej sa budem vzdelávať čítaním. Kniha, ku ktorej sa určite vrátim, je Veľká šachovnica Zbigniewa Brzezinskeho. No a nenechám si ujsť športové podujatia z futbalu, volejbalu a kultúrne podujatia. Budem aktívny.

Plánujete sa angažovať v mestskej komunálnej politike?

- Rozhodne nie. Pamätám si na to, keď padol Novotný. V Roháči na prvej strane bol vtedy článok s názvom: A teraz sa na vás budem chvíľu dívať..."

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo severného Zemplína nájdete na Korzári Horný Zemplín