Korzár logo Korzár

Božena Hanáková: Javisko je droga

Košické publikum ju milovalo ako subretu v operetách, ktoré mali kedysi na tunajších divadelných doskách silnú tradíciu. Ako sopranistka stvárnila množstvo postáv v operách, niekoľko ich aj režírovala.

Manželia Hanákovci. Základom dobrého manželstva je podľa pani Hanákovej porozumenie, tolerancia a spoločné záujmy.Manželia Hanákovci. Základom dobrého manželstva je podľa pani Hanákovej porozumenie, tolerancia a spoločné záujmy. (Zdroj: Judita Čermáková)

Verdiho La Traviata, kde robila svoju poslednú réžiu, je doposiaľ v repertoári Štátneho divadla Košice. Na jeho doskách strávila viac ako 50 rokov. Božena Hanáková nedávno oslávila okrúhliny - 80 rokov. Zaspomínali sme si teda na jej umelecký život, ale aj detstvo v hereckej rodine.

Lásku k umeniu nasávala takpovediac už s materským mliekom. "Som z hereckej, hudobníckej rodiny. Všetci boli upísaní umeniu - moja mama, otec, nevlastný otec... Ja som tiež divadlo milovala od malého malička. Bolo mi jedno, čo tam budem robiť - hoci aj upratovačku - hlavne aby som v ňom bola," vraví s úsmevom Božena Hanáková, ktorá sa narodila v Košiciach a tu od skončenia vysokej školy žije.

Prvé kroky na javisku si však vyskúšala v Bratislave. Tam v tom čase pôsobila jej mama. "Chodila som na balet. Ako divadelné decko som to mala zdarma, pretože herci boli chudobní."

A tam sa to všetko začalo. "Účinkovali sme vo všetkých operetách, hercom ako Dibarbora sme robili 'křoví', alebo sme hrali černoškov v Aide. Odmala som všade recitovala, predvádzala sa."

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

SkryťVypnúť reklamu

Matka z nej chcela bankovú úradníčku

Hoci jej mama Ružena Kustrová bola umelkyňou telom i dušou, pre dcéru si predstavovala iné povolanie. "Chcela, aby som bola bankovou úradníčkou. V tom období bolo dobré mať štátne zamestnanie, bola to istota. Nie ako herectvo, kde boli ľudia v lete na žobračenke a čakali, či ich od novej sezóny budú ešte potrebovať alebo nie," spomína pani Hanáková.

Podľa nej je javisko droga. A ona jej podľahla už ako malá. Nevenovala sa však iba spevu - výborne tiež tancovala, cudzia jej nebola ani činohra. Možno práve to ju predurčilo na to, že ju diváci zbožňovali v operetách, hoci jej osobne boli bližšie opery.

"Na Vysokej škole múzických umení sme boli vychovávaní k vážnej muzike. Aj preto som po škole prijala umiestnenku do Košíc - mala som na výber medzi Novou scénou a tunajším divadlom. Tu som však videla šancu aj na účinkovanie v opere, ku ktorej som inklinovala. No keďže som bola aj pohybovo zdatná, hneď ma vrhli do operety a o chvíľu ma už nazývali subretou. Priznám sa, trošku som sa tomu bránila - vravela som, aká som ja subreta? Veď spievam Mozarta, Bacha... Aj na koncerty v liečebných domoch som si vždy brala množstvo nôt, lebo som chcela vychovávať obecenstvo. No nikto to nechcel. Každý chcel len Poľskú krv, takže som si tie noty zas zabalila a viezla domov. Napokon som však spievala aj postavy v Mozartových operách, Olympiu v Ofenbachovi..." - vraví pani Božka.

Veľmi rada spomína na svojich pedagógov. Medzi nimi napr. na prof. Enrica Manniho, ktorý vychoval aj Imricha Godina a učil ju spievať, keď prišla do Košíc, na pedagógov z VŠMU - Budského, Strelca, Ferencziho, či na choreografa Maximiliana Fromana.

SkryťVypnúť reklamu

Bez driny by bol talent pramálo

"V divadle som si prešla všetkým od piky. No vždy som prahla po ďalšom a ďalšom vzdelaní. Vedela som, že maturita nestačí, že je to len všeobecné vzdelanie a že bez driny a vzdelávania by bol talent pramálo. Treba totiž myslieť aj na staršie roky, keď už nestačí iba pekne podskočiť. To, čo človek robí, musí mať aj hĺbku. A tú som sa ja snažila aspoň čiastočne preniesť aj do operety."

Dnes majú operní a operetní speváci otvorené dvere do sveta, tí najlepší hosťujú na scénach všetkých kontinentov. Pred 50 rokmi však boli možnosti hosťovať v zahraničí značne obmedzené. "Okrem slovenských scén som hosťovala v Prahe, Ostrave, Brne, Miskolci, tri týždne sme boli na zájazde v Nemecku a Holandsku. To boli pre mňa dosť muky, pretože sme sa museli svoje roly naučiť po nemecky a ja som ten jazyk ešte od čias nemeckej okupácie z duše neznášala. Ako dieťa som sa pre tú svoju averziu nebola schopná naučiť ani O Tannenbaum. Túto rolu som však zvládla tak, že mi nikto nechcel veriť, že po nemecky nerozprávam. To je jeden z príkladov, že ak človek skutočne chce, naučí sa všetko."

Pani Božka vraj nespočetne veľakrát ďakovala Pánu Bohu za to, že jej okrem talentu nadelil aj šťastie. "Nie každý, kto má talent, má aj šťastie, že ho objavia, podporia a dajú mu príležitosť rozvíjať sa. Ak sa tak nestane, talent väčšinou zakrpatie."

SkryťVypnúť reklamu

Rodina bola vždy na prvom mieste

Väčšina mladých umelcov prichádza na divadelné dosky s obrovskými ambíciami. "Množstvo speváčok si myslí, že hneď budú spievať Violety, Mařenky. Ja som divadelný život poznala z domu, vedela som teda, že netreba mať prehnané očakávania, že všetko musí prísť postupne. Preto som každú rolu, ktorú som dostala, robila od srdca," vyznáva sa pani Hanáková, ktorú istý čas lanárili do angažmán v Lipsku. "Odmietla som kvôli rodine. Nevedela som si predstaviť, čo bude s deťmi, či tam budeme mať kde bývať. A pre mňa bola rodina vždy na piedestáli môjho hodnotového rebríčka."

S manželom výtvarníkom Jánom Hanákom sú svoji už viac ako 58 rokov. "Dali sme sa dokopy na vysokej škole. Manžel ma videl tancovať v Lúčnici sólo, na ktoré som sama robila choreografiu a asi som bola výborná, lebo to vtedy všetci tvrdili. (smiech) A odvtedy mi nedal pokoj. Dokonca mi hneď povedal, že si ma chce vziať za ženu. Brali sme sa ešte v treťom ročníku na vysokej škole, ale neľutujem. V manželstve sa, samozrejme, všeličo vyskytne, žena musí vedieť veľa tolerovať, ale vedela som, že ma veľmi ľúbi a to je dôležité."

Za základ dobrého manželstva považuje pani Hanáková porozumenie, toleranciu a spoločné záujmy. "Treba vedieť pochopiť jeden druhého. Keď sme začínali, nemali sme nič, iba zdravé ruky a ochotu pracovať, no vedela som, že si budeme rozumieť."

Nežiarlil jej manžel nikdy na javiskových partnerov? "Asi žiarlil, ale nikdy mi nič nepovedal," vraví so smiechom Božena Hanáková.

V živote je najviac hrdá na svoje dve dcéry a štyroch vnukov. "Naštudovala som množstvo krásnych postáv, robila som asistencie réžie, režírovala som, učila, mám za sebou množstvo vynikajúcich žiakov, no najviac hrdá som na svoju rodinu, na svoje deti a vnúčatá, ktoré sú vlastne pokračovateľmi nášho života."

Hoci je už pani Hanáková na dôchodku, o dianie v košickom divadle sa stále zaujíma. "Chodievame na premiéry a veľmi sa teším, že môžem povedať, že dnešní mladí speváci sú stále lepší a lepší."

Najhlbší zážitok z opery, ktorý v sebe dodnes nosí, má vraj ešte zo svojich študentských čias, keď bola na predstavení v Drážďanoch. "Boli ešte celé rozbité po vojne a Borisa Godunova hrali v divadle, ktoré ako jediné nebolo zbombardované. Bolo to veľmi silné."

Najčítanejšie na Korzár

Komerčné články

  1. Čo bude toto leto in?
  2. Starý? Tučný? Exot? Pod červenou strechou sa nálepky nedávajú
  3. „Dracula“ z Banskej Bystrice. K športu sa dostal z recesie
  4. Kam smerujú peniaze bohatých?
  5. Crème de la Crème štartuje už čoskoro
  6. Krmivá pre psov inak: naozaj záleží na tom, čo pes je
  7. Prémiové bankovníctvo je dnes o osobnom prístupe a inováciách
  8. Upokoj svoju poškodenú pleť: Takto jej vrátiš prirodzený vzhľad
  1. Čo bude toto leto in?
  2. Najkrajšie letné túry, cyklotrasy, jazerá a pamiatky v Rakúsku
  3. Starý? Tučný? Exot? Pod červenou strechou sa nálepky nedávajú
  4. „Dracula“ z Banskej Bystrice. K športu sa dostal z recesie
  5. V Košiciach vzniká nové digitálne epicentrum
  6. Crème de la Crème štartuje už čoskoro
  7. Prémiové bankovníctvo je dnes o osobnom prístupe a inováciách
  8. Kam smerujú peniaze bohatých?
  1. „Dracula“ z Banskej Bystrice. K športu sa dostal z recesie 8 106
  2. Krmivá pre psov inak: naozaj záleží na tom, čo pes je 7 778
  3. V Japonsku vlaky meškajú len vo filmoch. Aj jedlo má pravidlá 6 159
  4. Zachránili posledný ostrov pre čajky na Dunaji 4 072
  5. Upokoj svoju poškodenú pleť: Takto jej vrátiš prirodzený vzhľad 3 216
  6. Viete správne založiť oheň? Podľa kachliara to robíte zle 3 084
  7. V Košiciach vzniká nové digitálne epicentrum 3 051
  8. Kam smerujú peniaze bohatých? 3 005
  1. Elena Antalová: Prečo vzdávajú vďaky len Červenej armáde?
  2. Martin Fronk: Park svätej Anny: Tam, kde spí čas a duša ticho dýcha
  3. Soňa Kallová: Slovenská železničná spoločnosť zvýšila cestovné v Tatrách o 400%. Pri kúpe v pokladni o 500%.
  4. Viktor Pamula: Stojím za Viktorom Vinczem.
  5. INESS: Energetická pomoc – adresnosť v nedohľadne
  6. Adriana Kerestešová: Bol raz jeden bohatý človek, ktorý pred chudobou zatváral oči
  7. Jozef Varga: Poklony Fica diktátorom platíme z nášho spoločného...
  8. Mária Romaňáková: Prestáva sa čítať malým deťom?
  1. Matej Galo: Tibor Gašpar, ste hluchý, nemý, slepý alebo čo? 28 788
  2. Viktor Pamula: Slovenský zväz ľadovej hanby 16 888
  3. Miroslav Ferkl: Stupnica Ficovej nenávisti 9 616
  4. Radko Mačuha: Štyri otázky pre súťažiaceho poslanca Glücka. 8 180
  5. Vlado Jakubkovič: Ukážte rozstrieľané brucho. 7 679
  6. Anna Brawne: Pridrahý Robo, nebolo tých klamstiev už dosť? 7 665
  7. Věra Tepličková: Keď sa bojíš valašky 7 159
  8. Ivan Čáni: Pobavený Fico ako nevinné batoľa. 6 915
  1. INESS: Energetická pomoc – adresnosť v nedohľadne
  2. Věra Tepličková: "I napriek tomu, že ste žena, buďte slušná."
  3. Radko Mačuha: Šmejdi" sa menia. Predražené hrnce nahradili politikou.
  4. Tupou Ceruzou: Pandemická
  5. Radko Mačuha: "Rež a rúbaj do krve po Šimečkovej kotrbe" dokial Fico na Slovensku, pánom nebude.
  6. Věra Tepličková: Keď sa Lojza Hlinu bojí už aj generál
  7. Marcel Rebro: Aká krajina, taký hokej
  8. Tupou Ceruzou: Krížovka
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Ilustračné foto

Ministerstvo vnútra nechce ukázať ich výstupy.


29
Pápež Lev XIV. pred inauguračnou omšou.

Lev XIV. sľúbil, že vynaloží všetko úsilie.


17
Mestský úrad Čadca.

Najväčšieho dlžníka domáci asi nepoznajú.


1
Predseda Hlasu Matúš Šutaj Eštok.

Prečítajte alebo vypočujte si najdôležitejšie správy.


1
  1. Elena Antalová: Prečo vzdávajú vďaky len Červenej armáde?
  2. Martin Fronk: Park svätej Anny: Tam, kde spí čas a duša ticho dýcha
  3. Soňa Kallová: Slovenská železničná spoločnosť zvýšila cestovné v Tatrách o 400%. Pri kúpe v pokladni o 500%.
  4. Viktor Pamula: Stojím za Viktorom Vinczem.
  5. INESS: Energetická pomoc – adresnosť v nedohľadne
  6. Adriana Kerestešová: Bol raz jeden bohatý človek, ktorý pred chudobou zatváral oči
  7. Jozef Varga: Poklony Fica diktátorom platíme z nášho spoločného...
  8. Mária Romaňáková: Prestáva sa čítať malým deťom?
  1. Matej Galo: Tibor Gašpar, ste hluchý, nemý, slepý alebo čo? 28 788
  2. Viktor Pamula: Slovenský zväz ľadovej hanby 16 888
  3. Miroslav Ferkl: Stupnica Ficovej nenávisti 9 616
  4. Radko Mačuha: Štyri otázky pre súťažiaceho poslanca Glücka. 8 180
  5. Vlado Jakubkovič: Ukážte rozstrieľané brucho. 7 679
  6. Anna Brawne: Pridrahý Robo, nebolo tých klamstiev už dosť? 7 665
  7. Věra Tepličková: Keď sa bojíš valašky 7 159
  8. Ivan Čáni: Pobavený Fico ako nevinné batoľa. 6 915
  1. INESS: Energetická pomoc – adresnosť v nedohľadne
  2. Věra Tepličková: "I napriek tomu, že ste žena, buďte slušná."
  3. Radko Mačuha: Šmejdi" sa menia. Predražené hrnce nahradili politikou.
  4. Tupou Ceruzou: Pandemická
  5. Radko Mačuha: "Rež a rúbaj do krve po Šimečkovej kotrbe" dokial Fico na Slovensku, pánom nebude.
  6. Věra Tepličková: Keď sa Lojza Hlinu bojí už aj generál
  7. Marcel Rebro: Aká krajina, taký hokej
  8. Tupou Ceruzou: Krížovka

Už ste čítali?

SME.sk Najnovšie Najčítanejšie Minúta Video
SkryťZatvoriť reklamu