Šesťdesiatdvaročný Imrich, klient domova dôchodcov v Bardejove, nechce po smrti ležať v zemi, ale chce poslúžiť výučbe lekárov. U notára si nechal overiť vyhlásenie, že súhlasí s tým, aby jeho telo bolo poskytnuté na vedecké účely Ústavu anatómie Lekárskej fakulty UPJŠ Košice.

BARDEJOV. Súhlas oprávňujúci ústav anatómie používať jeho telo po smrti na výučbu lekárov podpísal pred dvomi rokmi. O informáciu, ako postupovať, požiadal svojho obvodného lekára.

Hovorí, že jeho telo bude pre budúcich lekárov dobrou učebnou pomôckou, lebo je napadnuté rakovinou: "Dúfam, že aspoň trochu pomôžem medicíne."

Celý život robil čašníka

Imrich robil celý život čašníka, istý čas aj vrchného. Všetkých hostí poznal podľa mena: "Keď niektorý z nich prišiel, už som vedel, čo si objedná a automaticky som mu to priniesol."

Aj s manželkou sa takto zoznámil. Obsluhoval ju na jej stužkovej. Majú spolu dvoch synov. Po ôsmich rokoch manželstva sa však rozviedli: "Odsťahovala sa do Bardejova."

Lekári mu niekoľkokrát zachránili život

Pomôcť medicíne sa Imrich rozhodol hlavne preto, že mu lekári niekoľkokrát zachránili život. Najprv, keď havaroval na motorke: "Bol som mladý a nerozvážny. Pretekali sme sa s kamarátmi." V nemocnici strávil pol roka. Lekári ho doslova poskladali. Dodnes má problémy s nohou. Aj preto si pri chôdzi musí pomáhať paličkou.

Ďalšiu šancu na život dostal, keď mal nádor na obličke. Teraz bojuje s rakovinou hrtana.

Dýchanie mu umožňuje tracheostomická kanyla. Jeho zdravotné problémy s rakovinou sa začali v roku 1996 a stále sa zhoršovali. Tvrdí, že pred štyrmi rokmi, keď mu vybrali kanylu, prežil klinickú smrť. "Vyšiel som zo svojho tela a pozoroval som, ako lekári a sestričky okolo mňa pobehujú, ako sa ma snažia vrátiť do života."

Smrti sa nebojí

Imrich sa smrti nebojí. Nechce pohreb, miesto na cintoríne, ani nápis, že tam leží: "Čo urobia s mojím telom, mi je absolútne jedno."

Na otázku, či je veriaci, odpovedal, že v Boha verí. Do kostola však nechodí: "Sú ľudia, ktorí by najradšej stiahli Pána Boha z kríža, ale chovajú sa tak, že škoda hovoriť. Charakter človeka nie je o tom, že treba ísť do kostola."

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.