Ak sa čo i len trochu zaujímate o výskum vesmíru, tak zrejme viete, že už od roku 1990 obieha okolo našej Zeme vesmírny teleskop HST, ktorý nám poslal tisícky úžasných snímok vzdialených končín vesmíru. No a tiež isto viete, že vesmír, ktorého sme súčasťou, sa rozpína.
Schopný atlét
Edwin P. Hubble sa narodil 20. novembra 1889 v Marshfielde v štáte Missouri. Počas svojich školských liet bol známy skôr pre svoje atletické zdatnosti než intelektuálne schopnosti. Titul bakalára získal v roku 1910 na chicagskej univerzite, kde študoval aj astronómiu. Potom odišiel na univerzitu v Oxforde, kde najprv študoval právo, ale neskôr prešiel na štúdium španielčiny. Po návrate do USA učil španielčinu, fyziku a matematiku na strednej škole, na ktorej bol aj trénerom basketbalového družstva.
Doktorát v Chicagu
Po službe v armáde (dosiahol hodnosť majora) sa vrátil k štúdiu astronómie na univerzite v Chicagu, na ktorej získal v roku 1917 titul PhD. V roku 1919 Hubbleovi ponúkli miesto na observatóriu Mount Wilson v Kalifornii. Stalo sa tak práve v čase, keď v tomto observatóriu do činnosti uviedli 2,5-metrový Hookerov teleskop. Treba poznamenať, že v tej dobe prevažovala mienka, že celý vesmír je tvorený len našou galaxiou (Mliečnou dráhou).
Zásadný objav vzdialených galaxií
Pozorovania niekoľkých špirálových hmlovín, ktoré Hubble uskutočnil v rokoch 1922 - 1923 pomocou spomenutého teleskopu, však viedli k jednoznačnému záveru, že tieto hmloviny sú natoľko vzdialené, že nemôžu byť súčasťou Mliečnej dráhy a teda sú samostatnými galaxiami mimo našej. Tento objav zásadným spôsobom pozmenil náš názor na vesmír a jeho rozľahlosť. Hubble navrhol aj doteraz najčastejšie používaný systém na klasifikovanie galaxií.
Neobjavil červený posun
Neprávom sa však Hubbleovi pripisuje to, že objavil tzv. červený posun v spektre galaxií smerom k červenému (dlhovlnovému) koncu spektra. Tento posun, ktorý vzniká v dôsledku pohybu galaxií od nás, pozoroval už astronóm Vesto Slipher. Hubble však spolu s Miltonom Humasonom zistili, že miera červeného posunu je približne priamo úmerná vzdialenosti príslušnej galaxie od nás. Povedané inak, čím je vzdialenosť medzi dvomi galaxiami väčšia, tým väčšou rýchlosťou sa od seba vzďaľujú. Tento empirický zákon, formulovaný Humasonom a Hubbleom, je dnes známy len ako Hubbleov zákon.
Podpora teórie Veľkého tresku
Konštanta vo vzťahu medzi vzdialenosťou galaxií a rýchlosťou ich vzďaľovania je známa ako Hubbleova konštanta. Hubbleove pozorovania a z nich odvodený vzťah podstatne prispeli k širšiemu prijatiu teórie rozpínania vesmíru a boli aj prvou zásadnou podporou teórie Veľkého tresku, ktorú navrhol Georges Lemaître už v roku 1927.
Einstein uznal svoj omyl
Hubbleove objavy pomohli vyriešiť problém, s ktorým sa trápil sám „veľký" Albert Einstein. Už v roku 1917 vypracoval totiž Einstein svoju teóriu všeobecnej relativity, ktorá naznačovala, že vesmír sa musí buď rozpínať alebo zmršťovať. Keďže nemohol uveriť tomu, čo mu jeho vlastné rovnice „hovoria", zaviedol do rovníc tzv. kozmologickú konštantu. Keď sa potom Einstein dozvedel o Hubbleových objavoch, povedal, že táto úprava rovníc bola „najväčším omylom jeho života".
Vo vyššom veku venoval Hubble veľa úsilia tomu, aby astronómia bola považovaná za súčasť fyziky. Robil tak preto, aby aj astronómovia mohli byť navrhovaní na udelenie Nobelovej ceny za fyziku. Táto kampaň bola počas jeho života neúspešná, ale krátko po Hubbleovej smrti rozhodla komisia pre udeľovanie Nobelových cien, že práce v oblasti astrofyziky budú tiež byť môcť ocenené touto cenou.
Nevedno, kde je pochovaný
Edwin Hubble zomrel 28. septembra 1953 v kalifornskom San Marine. Vdova po ňom neusporiadala žiaden pohreb a dodnes nie je známe, kde sú uložené jeho ostatky. Po Hubbleovi je pomenovaný v úvode spomínaný vesmírny teleskop HST, teda Hubble Space Telescope (Hubbleov vesmírny teleskop), ktorého pozorovania ukázali aj to, že Hubbleom „uzákonené" rozpínanie vesmíru sa neustále zrýchľuje.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
