Ešte pred dvoma desaťročiami lemovali veľmi slávne obrazy, ich autormi boli takí velikáni ako Edgar Degas, Eduard Manet, Rembrandt van Rijn, Jan Vermeer... Zmizla aj bronzová čínska váza z obdobia rokov 1200 - 1100 pred Kristom.
Dvom bezočivým lupičom stačilo v noci na 18. marca 1990 na krádež iba necelých 90 minút. Dodnes po nich nie sú stopy.
Smútok filantropky
Zakladateľka tohto amerického múzea Isabella Gardnerová sa nevídaného barbarstva nedožila, zomrela v roku 1924. Svoje unikátne múzeum, do ktorého zbierala s manželom Jackom umelecké poklady po celom svete, sprístupnili verejnosti v roku 1903. Prvé exponáty začali filantropickí manželia zhromažďovať krátko po smrti malého, iba trojročného synčeka Jacka v roku 1863. Neboli to len obrazy, ale aj šperky, textílie, vzácne tlače a ďalšie artefakty, ktoré usilovne nakupovali hlavne v Európe.
Bohatá Američanka dlhé roky takto pretavovala svoj zármutok zo straty jediného dieťaťa. Prezentáciou umeleckých pokladov verejnosti v dôstojnom prostredí zaujímavo riešeného objektu túžila zjemniť bezduché mamonárstvo svojich amerických súčasníkov. Štedro podporovala umenie a vzdelávacie podujatia rôznymi mecenášskymi aktivitami. Isabella zrejme nikdy nepredpokladala, že exponáty zaujmú aj zlodejov. Poklady priam nevyčísliteľnej ceny neboli ani poistené. Až po zločine, označovanom za najväčšiu lúpež umeleckých diel dvadsiateho storočia, odhadli stratu na viac ako 300 miliónov dolárov.
Zlodeji v uniformách
Keď pri prvých výsluchoch chcela polícia od šokovaných strážcov vedieť, prečo pred pol druhou hodinou ráno vpustili iba tak do objektu múzea dvoch cudzích chlapov, povedali: predstavili sa ako policajti. Prišli vraj na základe poplašného signálu o ohrození objektu. Strážcov poľahky premohli, poviazali a potom zhromaždili vyhliadnutý lup, naložili do malého nenápadného auta a zmizli.
Vyšetrovanie bostonskej polície nie je uzatvorené ani dnes. Priebeh lúpeže nasvedčuje, že páchatelia mali objekt dobre naštudovaný, vedeli dokonca aj o tajných dvierkach za jedným z odcudzených obrazov.
Ihneď po epochálnej lúpeži sa vynorili rôzne teórie. Najfrekventovanejšou je, že lupiči kradli na objednávku. Keby pre seba, podistým by maliarske poklady nepovykrajovali z rámov tak surovo, že ulúpené skvosty vážne poškodili. Nový majiteľ však aj tak dostal lup nesmiernej ceny. Rembrandtov slávny Autoportrét, či jeho mimoriadne pôsobivý obraz Búrka na Galilejskom jazere s postavou Ježiša v člne, je napríklad jedinou krajinomaľbou svetoznámeho umelca. Za skvost je považované aj Vermeerovo dielo Koncert či Degasove a Manetove diela.
Nielen americké mesto Boston, ktoré sa v marci pred dvoma desaťročiami hotovalo na veselé oslavy sviatku svätého Patricka, ustrnulo po správach o bezočivej lúpeži v múzeu Isabelly Gardnerovej v šoku. Trvá dodnes. Návštevník múzea smutne hľadí stále na prázdne rámy. A ironicky sa usmeje, len keď uvidí nápis: zákaz vstupu do objektu s veľkými kuframi a vrecami...
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
