Ružomberčanom dvíha adrenalín, ak ich znalci legendy prezývajú medvediarmi. Navyše, v súčasnosti sa im ulicami občas bezočivo ponevierajú živí, nevídane premnožení prapravnuci pôvodcu legendy z Veľkej Fatry, Chočských vrchov i Nízkych Tatier. Odvšadiaľ to majú macovia do mesta na sútoku Váhu a riečky Revúca blízko.
Trofej grófa Otta
Prarodičom súčasných obyvateľov Ružomberka slúži ku cti, že o telesné pozostatky vraj zavraždeného statného neznámeho muža (ako ich identifikovali vtedajší obhliadači mŕtvol) sa s rešpektom k majestátu smrti postarali dôstojným cirkevným pohrebom. Keď však vysvitlo, že do hrobu s poctami uložili iba z kože odratého maca, nasledovala diskrétna exhumácia a vysvätenie cintorína.
Nikto z írečitých Ružomberčanov pritom na kauze medveď priamo neparticipoval. Za výsmešnú nálepku medvediari- mrmľoši "vďačia" Liptáci úplne cudziemu grófovi. Bol to Otto von Seefriend, ktorý s manželkou žil na začiatku minulého storočia v peknom ružomberskom kaštieliku. Grófka Alžbeta s menom po starej mame - legendárnej cisárovnej Sissi, bola slávnou celebritou.
Príbeh cisárskej vnučky a jej Otta mal škandalózny začiatok. Betuška ušla s Ottom z Viedne, hoci bol "len" barón. Tajne sa zosobášili a bolo treba veľa úsilia, aby napálený cisársky deduško František Jozef vzal oboch na milosť. Napokon dal neposlušným zaľúbencom svoje požehnanie a Ottovi i grófsky titul. Ten si v okolí Ružomberka prenajal poľovnícke revíry, v roku 1908 tu okrem iného ulovil aj maca. Poľovní asistenti odrali trofej z kože, tá bola určená na predložku pred kozub. Mrcinu v rozpore s nimródskou etikou odhodili do Váhu. Z rieky ju vylovili pltníci a obhliadači označili zmrzačené pozostatky za zavraždeného chlapa. Keď neskôr vyšla najavo nepríjemná pravda, legenda už obletela do sveta a poletuje ním dodnes.
Aj ďalší poľovnícky omyl sa spája s mestom
Slávny je aj ďalší poľovnícky omyl spojený s Ružomberkom. Kvety sú oddávna obľúbeným heraldickým symbolom, červená ruža z erbu dolnoliptovského centra je však prestrelená. Prečo? O tom, čo sa na hlavnej scéne - dnešnom ružomberskom námestí - pred stáročiami odohralo, koluje viacero povestí. Zhodujú sa v tom, že poľovnícka družina istého vznešeného šľachtica zablúdila do prekrásnych pustých miest, kde kvitli červené ruže úchvatnej krásy a vône. Ani kvetinková idylka však nezastavila šíp z luku vodcu družiny. Sotva sa medzi záplavou kvetov mihlo voľačo biele, vystrelil. Nebola to srnka, ale krásna deva, ktorú šíp zasiahol rovno do srdca. O jej zázračné oživenie sa pričinil múdry chlapík, predchodca fatranských horských záchranárov, ktorý deve na ranu priložil liečivú červenú ružu. Slečna ožila a potom mohla byť aj svadba.
Povesti sa rozchádzajú v identifikácii útočníka. Vraj ním bol sám Tatármi prenasledovaný arpádovský kráľ Belo alebo syn pána neďalekého hradu Likava, či niekto z lídrov nemeckých kolonistov, ktorých ružová dráma a nevídaná krása ružového kopca očarila natoľko, že nový domov nazvali Ružovým brehom - Rosenbergom. Červená ruža prestrelená šípom sa dostala aj do mestského erbu a dávnou rečou kvetov symbolizuje silu lásky.
Ktovie, či ruže na mieste dnešného námestia kvitli aj v pradávnych dobách, keď tadiaľ chodil ľud púchovskej kultúry alebo Kelti. O tom rozpráva oveľa staršia história, ktorú približuje expozícia ružomberského múzea - archeologický skanzen Havránok. Svet objavil krásu centra dolného Liptova aj prostredníctvom jeho mestskej časti - Vlkolínca. Vďaka unikátnej drevenej architektúre je od roku 1993 v Zozname svetového kultúrneho dedičstva UNESCO a tým aj v itinerároch návštevníkov z celého sveta.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
