Mali ušľachtilé ciele vytvárať hodnoty, plnili ciele podporných spolkov, akými boli charitatívne, svojpomocné organizácie, korporácie a bratstvá, poskytujúce finančnú a materiálnu pomoc remeselníkom, roľníkom, študentom, deťom a tým, ktorí trpeli núdzou.

Široké spektrum spolkov

Niektoré podporné spolky vznikli v stredoveku ako podporné bratstvá napr. baníkov alebo remeselníkov, pomáhajúce im finančne počas choroby, a to z pokladníc, do ktorých vkladali určitú sumu. Postupne vznikali podporné spolky z iniciatívy cirkevnej, stoličnej, krajinskej, školskej správy s príspevkom štátu, verejnosti i jednotlivcov a vytvorili široké spektrum. Roľníkom poskytovali pomoc obilné a sypárenské spolky. Sirotám a vdovám pomáhali podporné sirotské a vdovské spolky, ktoré založili krajinské úrady a potom ich zakladali a starali sa o ich činnosť jednotlivci na čele s výborom.

Z množstva spolkov spomenieme dobročinné spolky pre chudobných Chlieb sv. Antona - založil ho kňaz a riaditeľ učiteľských ústavov Ľudovít Komády a katedrálny arcidekan Ondrej Kozora a Desaťgrajciarový spolok, založený učiteľom a kantorom Júliusom Gaškom. Ďalej Podporný spolok tlačiarov a robotníkov, Robotnícky nemocenský spolok invalidný a penzijný - založil ho sadzač Werferovej tlačiarne v Košiciach Viktor Rosa, Hornouhorský muzeálny spolok, spolky patronátne, penzijné, pedagogické, športové, Spolok na skrášľovanie mesta, Spolok na ochranu zvierat, spolok pohrebný, penzijný, spolky pre vyslúžilých vojakov, pre prepustených väzňov. Ich zakladateľmi boli bohatí mešťania, duchovní a rehoľníci.

Podpora študentom

Mnohým chudobným deťom umožnili študovať spolky a nadácie. Zakladali ich v Košiciach väčšinou profesori - svetskí na tamojších dvoch učiteľských ústavoch, aj cirkevní, spravidla premonštráti, tiež školskí inšpektori aj cirkevní hodnostári. Touto činnosťou bol známy Košický diecézny spolok na podporu chudobných študentov. Vďaka nemu mohli nemajetní študenti študovať na stredných školách, aj pokračovať na univerzite. Vo výbore tohto spolku boli okrem iných biskup Dr. Konštantín Schuster, premonštrát profesor Adorján Szabó a vtedajší mešťanosta Košíc Dr. Teodor Munster, ktorí oživili činnosť spolku.

Na učňovských odborných školách v Košiciach založili podporné spolky pre chudobných študentov profesor Dr. Ignác Lucz - bol triednym profesorom Aurela Stodolu - a viceprepošt, biskup i parlamentný poslanec v jednej osobe Štefan Leško. Bokom nezostali ani ľudové školy (dnešné základné). Pre ich žiakov v košickej diecéze založil prvý podporný spolok školský inšpektor a kanonik Michal Danilovič

Spolok mladých obchodníkov

Spolky v Košiciach mali tiež remeselníci a obchodníci. Remeselníci sa po rozpade cechov organizovali do záujmových združení a na rozdiel od obchodníkov organizovaných v grémiách neboli zaťažení kastovníctvom, ktoré bolo príčinou, že po rozpade grémií obchodníci neboli nikde organizovaní.

V r. 1850 bolo v Košiciach 107 obchodov s 29 špecializáciami a vzrastal počet obchodníkov bez odbornej spôsobilosti, takže začiatkom 20. stor. bolo v meste 560 obchodníkov (počet obyvateľov bol vyše 40-tisíc) v 46 špecializáciách. Stavovské zloženie sa zužovalo na malý počet vážených starých obchodníckych rodín.

Na obchodnom živote Košíc sa zúčastňovala aj skupina mladých samostatných vzdelaných obchodníkov z týchto rodín a predsavzali si, že sa budú podieľať na pozdvihnutí odbornej a kultúrnej úrovne a na šírení osvety vo vlastných radoch. V r. 1870 založili Spolok mladých obchodníkov. Okrem odborného vzdelávania poskytoval spolok pomoc pri hľadaní práce. Spolupracoval s profesormi košických stredných škôl na prednáškových cykloch, poriadal kurzy účtovníctva a rýchlopisu, ktoré viedli profesori obchodnej školy. Predseda spolku R. Maurer a tajomník K. Pásztor vybudovali knižnicu s odbornou literatúrou a časopismi, založili samovzdelávací krúžok, spevokol, nemocenský spolok. Skupina samostatných obchodníkov z tohto spolku sa odčlenila a založila Kruh obchodníkov. Oba spolky spolupracovali, usilovali sa okrem odborného rastu košických obchodníkov aj o ich súdržnosť a zlúčili sa v r. 1903 pod názvom Kruh obchodníkov so sídlom na Hlavnej ulici v Schiffbeckovom dome, v ktorom bola kaviareň Savoy, neskoršie, a dnes Slávia. Kruh obchodníkov pôsobil ešte v roku 1911.

Kampaň za domáce výrobky

V dobe, o ktorej píšeme, sa na domácom trhu v Uhorsku predávali rakúske aj také zahraničné komodity, ktoré sa v krajine nedopestovali alebo nevyrábali. Bol to najmä módny tovar a zákazníci ho žiadali od obchodníkov, sami si ho objednávali zo zahraničia alebo kupovali lacnejšie od podomových obchodníkov. Tomu sa štát pokúšal zabrániť v záujme preferovania domácich výrobkov a priemyslu a tlač označovala predaj cudzích tovarov za nevlastenecký prejav obchodníkov a remeselníkov, ale aj zákazníkov. Na podporu uhorských výrobkov sa usporadúvali besedy a prednášky a začali vznikať hnutia i spolky.

V Prešove aj v Košiciach sa do kampane zapojili študenti univerzity a založili hnutie pod názvom Závery. Vznikol Uhorský spolok na ochranu domáceho priemyslu a v mestách sa zakladali jeho organizácie. Podľa nariadenia ministerstva obchodu museli obchodníci objednávať tovar u domácich remeselníkov a štátna správa i samospráva musela viesť najrôznejšími prostriedkami kampaň proti importovaným tovarom.

Pokyny z Budapešti

V r. 1877 zvolalo ministerstvo obchodu do Budapešti zástupcov úradov štátnej správy a samosprávy miest, obchodníkov a spolkov na prednášku poslanca parlamentu Petra Dobraneckého o uhorskom priemysle a importovanom tovare s poukázaním na jeho nízku finančnú hodnotu a pochybnú kvalitu, na nevyhnutnosť rozvíjania obchodného ducha aj na vidieku a na priemyselné podnikanie v takých odvetviach, ktorých výrobky sa importujú do Uhorska. Vyhlásil: "Slabý rozvoj uhorského priemyslu je v nevlasteneckom kozmopolitizme obchodníkov a v nedôvere domácich remeselníkov vo vlastné sily." Dobraneckého vystúpenie bolo signálom pre spustenie kampane.

Tulipánový spolok

V Košiciach sa kampaň začala zákazom predaja zahraničného tovaru podomovými obchodníkmi, predajom pod bránami domov, ktorý bol v Košiciach bežný dlhé roky, a prebiehala niekoľko rokov. V r. 1905 zriadilo mestské zastupiteľstvo osobitnú komisiu pre zakladanie nových priemyselných podnikov aj s poskytnutím dotácie. Miestna filiálka Uhorského spolku na ochranu domáceho priemyslu založila o rok pobočku Tulipánového spolku na ochranu priemyslu s tým, že pri ňom sa vytvorí dielňa na výrobu dámskej konfekcie. V ďalšom roku zriadil Tulipánový spolok kožiarsku dielňu na výrobu kufrov a koženej galantérie, ktorú viedol od r. 1907 Ing. Eugen Kardoš, vedúci prosperujúcej kožiarskej dielne košickej polepšovne, ktorá tieto výrobky tiež predávala.

Tulipánový spolok mal aj ďalšie výrobné plány, napr. domácku výrobu hračiek, pre ktorú pripravil aj kurzy. Organizačne viedli celé hnutie v rámci tohto spolku ženy a príslušníčky aristokracie v ňom uplatnili svoju spoločenskú aktivitu. Nemali potrebné skúsenosti, a ak sa k tomuto nedostatku pridal stále sa rozrastajúci import rakúskeho tovaru, zaplavujúci uhorský trh, Tulipánový spolok v Košiciach zanikol.

Remeselné vzdelávanie

Pod ochrannými krídlami spolkov sa začalo aj remeselné vzdelávanie. Impulzom k tomu boli lacné textilné výrobky, pletené ošatenie a galantéria, ktorú dodávalo Rakúsko za náš tovar namiesto surovín. Ako príklad môžeme uviesť Spolok remeselného vzdelávania, ktorý vyškolil v dielňach v Košiciach budúcich pracovníkov pre výrobu spodnej bielizne, vlnených šatiek, pančúch i záclon. Vzorové pletiarske dielne spolku boli v Sipossovej továrni v Košiciach, kde vznikla aj tkáčska škola. Tam sa vyrábal tovar, ktorý kvalitou presahoval importovaný a bol po ňom dopyt. Podobne si počínali aj v iných firmách a svoje výrobky úspešne prezentovali v spolupráci s Obchodnou a priemyselnou komorou na miestnych výstavách.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.