Akousi novou spotrebnou daňou, ako cigarety, alkohol, benzín. Avšak s tou odlišnosťou, že bremeno by si podelili spotrebiteľ s producentom, a výnos by nepretekal bezodným rozpočtom, ale bol adresne určený. (Nemuselo by ani ísť o zvýšenie daňového zaťaženia.) Špeciálne v krajinách typu Slovensko nevidieť, povedzme v horizonte jednej dekády, inej cesty, než nájsť politickú odvahu a potom kľúč pre odlíšenie obsahov, ktoré sú šírené za účelom tvorby zisku, od takých, ktorých prežitie je nutné pre zachovanie slobodnej spoločnosti. To vám hovorí najväčší priateľ (dávno amputovanej) neviditeľnej ruky trhu. Howgh.
Všetky ostatné pokusy sú odsúdené k zmaru a nezdaru, resp. pomalému umieraniu. Teda aj nápad Krajcera na zlúčenie STV a SRo, ktorý včera burácal na pôde parlamentu. Vytvorenie novej inštitúcie, RTS, má, iste, ekonomickú logiku. Presne tak, ako by sme v Košiciach významne usporili a o nič neprišli, keby sa zosťahovali na jedno miesto župný úrad s magistrátom, hra na demokraciu nie je dosť dobrý dôvod ani na to, aby rádio a televízia mali dve budovy, dve administratívy a dva manažmenty. Žiaľ, i ten najradikálnejší zákrok, aký tu ešte nebol, sa míňa s podstatou problému: Slovensko ekonomicky, politicky a ani mentálne nemá predpoklady, aby prevádzkovalo takú „verejnoprávnosť", ktorá, po prvé, nebude večne pod paľbou kritiky za politickú manipulovateľnosť (náklonnosť k práve vládnemu zoskupeniu) a zároveň za hospodársku delikvenciu (rozkrádanie). A po druhé a súčasne, bude kvalitou porovnateľná s tým, čo cez stále dostupnejšie káble a satelity prichádza zvonka, napr. aj v úplne zrozumiteľnej češtine. Techniky získania zdrojov, teda či vyberáme koncesie rovno, alebo si po novom strihneme percento z rozpočtu, nič nemenia na fakte, že ak výroba nejakého programového formátu v určitom štandarde stojí, povedzme, 10-tisíc eur, tak či pre koncesionára, či rozpočet, je to dvojnásobná záťaž ako napr. v ČR. Môžete inštitúcie zlučovať, združovať, klonovať či krížiť ako Mičurin, posadiť rádio do pivnice, a TV na verandu, a potom ich vymeniť. Môžete. Ale na tom, že Slovensko nemá dosť tvorivých elít, ktoré by vyrobili ponuku konkurencieschopnú prietrži trebárs aj špecializovaných kanálov, ktoré sú vo svete trendom (na úkor komerčných i verejnoprávnych), nezmeníte zhola nič. Ani vtedy, ak založíte ešte desať masmediálnych katedier (napr. v Kysaku ešte nie je).
Politici sú oslíci, chýba im nielen povznesenie sa nad vlastný záujem, ale i základný nadhľad nad vecou. Slovensko je totiž výnimkou v zmysle katastrofálneho programu, ale nie frustrácie z VP TV ako takej. Napr. priateľ Steigerwald napísal do MfD len toť nedávno: „Programy ČT sa podobajú tým na súkromných staniciach ako chudobné vajce bohatšiemu vajcu. Nevkus, nízka zábava, nepôvodnosť (...)" Nikto netvrdí, že je to jediný názor na ČT v Česku, nadovšetko ale ilustruje, že taká situácia, aby na SR zavládlo akési základné zmierenie s STV, či, pardon, RTS, nemôže nastať nikdy. Z podstaty veci.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
