Názor, že Smer masívne vyhral až do neba, a "pravica prepadla" (a pod.), sa šíril Slovenskom väčšou rýchlosťou ako dlhová kríza Európou. Nečudo, spája ich podstata, ktorou je bublina.
Ak sobotňajšiu reč voličov priložíme k výsledku parlamentných volieb, tak prinajlepšom pre Smer vychádza, že o jeden fúz si zlepšil pozície. O jeden fúz, dva už by bolo nepatričné zveličenie... Nikto neberie Ficovi nových primátorov a starostov, ten vzostup je evidentný. Avšak 5 800 poslancov všetkých strán vládnej koalície dokopy (a SMK sama 1 200) k 4 700 "smeráckym" je podstatnejší ukazovateľ. A hovorí viac o skopírovaní letných pomerov než o zmene reality.
Pokiaľ už chceme silou-mocou vygenerovať akýsi záver, tak latkou môžu byť komunálne voľby 2006. Tu sa Smer významne posilnil, to iste. U primátorov a starostov však hrá zásadnú rolu tiež odlišná štruktúra subjektov, ktorých úspešnosť meriame. Inak povedané, v takom hlasovaní, kde o jedinom víťazovi rozhoduje prvé miesto v prvom kole, má z podstaty veci nižšie šance blok, ktorý tu či tam nepostupuje jednotne, než najsilnejšia strana stojaca za vlastným kandidátom všade ako celok. V laboratórnom modeli, kde porovnávame dva politické bloky teoreticky úplne totožnej podpory, pričom jeden je od dediny k dedine a mesta k mestu rozdelený na časti a druhý monolitný, musí v primátorsko-starostovskom "sčítaní ľudu" napokon zvíťaziť z princípu vždy ten druhý. Skutočnosť, že Smer prudko zvýšil svoje skóre oproti r. 2006, je väčšmi zlyhaním jeho samého pred štyrmi rokmi, než vládnej koalície tu a teraz. Predsa za to, že nejaký Budaj v Blave či Kažimír v KE kandidujú, koaličná rada či prezídium SDKÚ naozaj nemôžu. Alebo si niekto myslí, že keby nepostavili Knapíka a Vášáryovú, ale niekoho iného, tak by sa nezávislí minuli?
To nie je ani náhodou obhajoba Dzurindu, SDKÚ či hocikoho, len poukaz na to, že vytvárať lineárnu súvislosť medzi týmito výsledkami a napr. politikou vlády je násilie. Jedno, čo vyzerá isté, je, že komunikačná (anti)politika koalície (zvlášť nominácia GP) nejaký vplyv mať mohla. Avšak teóriu, že by celoštátne nálady dominantne delili a násobili, dokonale vyvracia napr. porážka Vážneho v "ľavicovej" BB či beznádejné postavenie kandidáta Smeru v Trenčíne (než ho Fico stiahol). Chyby, najmä SDKÚ, sú evidentné, ale súvisia s vnútorným životom (nominačnými poriadkami) strán. Nenesú čitateľný odkaz pre Radičovú ako premiérku.
Tieto interpretačné zápasy nemajú obsah nielen preto, že najbližšie voľby budú o tri roky (VÚC). Stráca sa v nich najmä podstata politiky. Koľko je voličov v Košiciach, čo nad rámec symbolu, ktorý Raši (ľavica, Smer) a Knapík (pravica, KDH) reprezentujú, vedia pomenovať jeden konkrétny rozdiel pre mesto, kde sa programovo líšia natoľko, že by, hm, o niečo aj šlo? Teda mimo "sťahovania národov", ktoré nastane na magistráte, v mestských firmách a (azda) EHMK.... Rozpočet (dlhy), bezpečnosť, sociálne služby, byrokracia (zníženie!!!), doprava, ba aj to EHMK (atď.) sú pritom politické témy, rovnaké ako na úrovni štátu.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
