Toto všetko sa zvykne hovoriť o Pánovi Pravom. Ale je taký človek naozaj skutočný? Najskôr ho poznáme len z filmu alebo rozprávky, pretože do reálneho sveta sa nám o ňom donieslo len niekoľko mýtov.
Mýtus č.1: Len jeden je ten pravý
Nie je najlepší nápad veriť tomu, že na svete existuje naša ideálna polovička, dokonalý partner, ktorý nás vo všetkom doplní a s ktorým splynieme v jedno telo a jednu dušu. A kým toho pravého nenájdeme, nebudeme nikdy naozaj šťastné.
Ak budeme poblúznené vidinou niekoho krajšieho, silnejšieho, mužnejšieho, múdrejšieho, bohatšieho, odháňame od seba síce nedokonalých, ale zato reálnych partnerov. Často sa samy seba pýtame, či nám nebráni zväzok s naším partnerom v niečom dokonalejšom a lepšom. Takto zidealizovaného partnera dokáže len málokedy plnohodnotne nahradiť iný partner.
Skutočnú lásku však neprežívame len raz. Môže nás to postretnúť opäť. Prvým krokom k krásnemu a plnohodnotnému vzťahu môže byť len to, že zabudneme na toho vysneného ideálneho muža, ktorý ak by existoval, tak už najskôr šťastne žije s nejakou inou, menej vyberavou ženou.
Mýtus č. 2: Toho pravého spoznám na prvý pohľad
Kto verí predchádzajúcemu mýtu o jedinom mužovi života, je často presvedčený aj o ďalšej nepravde. A síce, že až stretne toho pravého, spozná ho na prvý pohľad. Po pár sekundách hlbokého pohľadu z očí do očí bude vedieť, že to je ten človek, s ktorým chce stráviť zvyšok života.
Bohužiaľ, i táto predstava je dosť nereálna. Na prvý pohľad nás totiž väčšinou zaujímajú muži našich snov. Buď sú tmavovlasí, vysokí, s dobrodružnou povahou, cestovateľskou vášňou, alebo takí, čo majú vyberaný vkus, sú jemní, nežní a vždy pripravení splniť vám každé jedno prianie.
Často sa stáva, že nám imponujú muži, ktorí majú povahové rysy, aké nám chýbajú. Nanešťastie vlastnosti, ktoré v nás zo začiatku vzbudzujú obdiv, prechádzajú po vyprchaní zamilovanosti v to, čo na partnerovi najmenej tolerujeme. Spolužitie s niekým, kto má iné túžby a úplne iný životný štýl, sa potom ukáže ako nereálne a náš odhad na prvý pohľad ako mylný. Ak hľadáme partnera na celý život, len málokedy ho dokážeme odhadnúť počas prvého roka.
Väčšina vzťahov, ktoré majú veľký potenciál k dlhodobému zdravému fungovaniu, nevzniká z vášne. Skôr na základe blízkosti a porozumenia. A zistiť, či je ten partner pre vás ten pravý, chce najmä čas.
Mýtus č. 3: Ak to neiskrí, nie je to ten pravý
Aj mýtus, že tým pravým sa bude naša láska unášať na vlne vášnivej zamilovanosti a vzrušenia, môže priniesť veľa sklamania a nedorozumenia. Ak na týchto dvoch veciach jeden z partnerov trvá, môže to spôsobiť zánik vzťahu.
Prvá fáza zamilovanosti vraj býva maximálne tri roky a u niekoho vyprchá už po pol roku. S ňou odchádza stav eufórie, elánu do života a nových výziev a partner nás už tak veľmi neokúzľuje. Začíname vidieť aj jeho nedokonalosti a mnohokrát nám začne prekážať.
Neľakajte sa, nejde o žiadne vyprchanie lásky, ale len vyzretie vzťahu. Namiesto iskrenia a vzrušenia začíname oceňovať názorovú zhodu s partnerom, jeho zodpovednosť, blízkosť, pocit bezpečia. Často sa stáva, že partneri nemajú až takú potrebu sa rozprávať, nepotrebujú jeden druhého ohromovať svojou blízkosťou a skúsenosťami.
Problém je, ak niekto verí v neustále iskrenie. Potom má po odznení zamilovanosti pocit, že láska už vyprchala. Ak túži po nemennom pocite zamilovanosti, potom je odsúdený neustále si hľadať nového a nového partnera, s ktorým tie prvotné pocity zažije a potom ho sklamaný opúšťa, že láska opäť vyprchala.
Mýtus č. 4: Pred partnerom nesmieme mať žiadne tajomstvá
Práve viera, že s tým pravým partnerom pred sebou nemusíme mať žiadne tajomstvá, vedie často k tomu, že sa dvaja rozvádzajú. Ľudia, ktorí podliehajú tomuto mýtu, sú presvedčení, že ako životní partneri majú právo o sebe všetko navzájom vedieť. A to, že vedia, čo partner urobí v akúkoľvek dennú hodinu a oni sa im na oplátku zverujú s úplne všetkým, ich vraj zbližuje.
Treba si pamätať jedno - partner nie je náš kamarát, aby nám robil bútľavú vŕbu, a nie je ani náš otrok, aby nám hlásil každý svoj krok. Vždy treba zachovať určité hranice dôstojnosti a nesnažiť sa o to, aby o mne a mojich myšlienkach partner vedel všetko. Je dobré, ak si partneri zachovávajú určitú mieru tajomstva, majú priestor pre samých seba a svoje intímne myšlienky. Podrobné pýtanie sa partnera na to, kde a s kým bol, v ňom môže vyvolať pocit neslobody a prenasledovania a znižovať jeho dôstojnosť. A ak vždy odpovie pravdu, nemusí to zase druhá strana zvládnuť.
Malé tajomstvo rozhodne nikomu neublíži. Práve naopak. Úplná otvorenosť môže niekedy viac uškodiť ako pomôcť. Najmä ak pôjde o reči typu - že partner už nie je taký príťažlivý ako za mlada alebo že máte v práci zábavného kolegu. Ak si niečo podobné pred vašou polovičkou odpustíte, zaručene sa na vás hnevať nebude.
Mýtus č. 5: Partner musí všetkému rozumieť
Predstavte si, že sa dáte dokopy s niekým, kto nedokáže uvariť jedlo, nevie vyplniť šek alebo je bordelár rovnako ako vy. Zrejme by sa to rovnalo katastrofe. Najlepšie by sa žilo s niekým, kto je kompatibilný, kto nás dopĺňa práve v tom, čo nám nejde. Takého partnera potom považujeme za takmer dokonalého aj napriek jeho nedostatkom a spolužitie s ním nás obohacuje.
A ak sa vám stane, že vy ste vášniví nadšenci pre divadlo a on sa radšej preháňa na motorkách, nezúfajte, že to nie je ten pravý. Veď ste dve odlišné bytosti, takže ak do seba nezapadáte ako lego, je to skôr výhoda ako nevýhoda.
Mýtus č. 6: Keď ma miluje, odpustí mi všetko
Mýtus, že ten, kto nás miluje, nám všetko odpustí, platí. Ale len vo fáze zamilovanosti. Málokto totiž vydrží byť dokonalým tolerantným partnerom s nadhľadom a humorom aj v ďalšej fáze vzťahu, keď prvotná zamilovanosť odznie. Tolerovanie nevhodného partnerovho správania nie je pre dlhodobé a kvalitné fungovanie partnerského vzťahu vhodné. Partneri by si mali dať jasne najavo, čo ešte znesú a čo už nie. A ak to jeden z nich opakovane porušuje, už z úcty k sebe by to ten druhý nemal neustále odpúšťať.
Autor: podľa: idnes.cz spracovala kag
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
