Zbaviť sa záťaže, čo ešte ťahá ku dnu

Vstup sa udeje 9. februára v prípravnom vystúpení v Luxembursku. Koncom marca (26.) už pôjdeme naostro v kvalifikačnom vystúpení v Andorre, pričom doma privítame tohto súpera 4. júna. V auguste to bude zase príprava na jesenné boje s Rakúskom vonku a 2. septembra príde k slovu prvý šláger kvalifikácie v Írsku. O štyri dni privítame Arménsko a na záver najprv narazíme na Rusko 7. októbra a 11. októbra tento cyklus zavŕšime duelom v Macedónsku.

KOŠICE. Hoci v rebríčku FIFA sme sa vyšvihli vysoko na 18. pozíciu, predsa naša bilancia v uplynulých mesiacoch nie je priaznivá.

Paradoxy vo výkonoch

Z trinástich duelov sme len štyri razy vyhrali, štyri razy remizovali a päťkrát prehrali s celkovým skóre 16:17. No postup na majstrovstvá sveta a účasť v osemfinále nám vydláždili cestu hore a oprávnene tento rok môžeme považovať za najúspešnejší v histórii. Tréner Vladimír Weiss pri hodnotení celého obdobia zdôraznil skvelé ťaženie na MS a v priebehu začiatku kvalifikácie, no povzdychol si, že zo zápasov s Arménskom a Írskom chcel aspoň štyri body, a nie iba jeden. Spolieha sa však na mocný a úspešný finiš a na zápas s Ruskom, ktoré považuje za hlavného favorita našej skupiny. Samozrejme, nemožno podceniť ani dvojzápas s trpaslíkom -Andorrou a odvety na horúcej írskej a macedónskej pôde. Kvalifikácia je len rozbehnutá a o ničom nie je rozhodnuté. Kto si lepšie rozloží sily, ten dobehne prvý do cieľa a možno súhlasiť s Weissovými slovami, že podobne ako pri postupe na MS sa rozhodovať bude v záverečných meraniach síl.

Patálie s postami

Weiss oproboval v 13 zápasoch 31 futbalistov. Veľa či málo? Ťažko povedať. Ladislav Jurkemik, niekdajší legendárny hráč, spomenul, že kouč čs. reprezentácie Václav Ježek vyskúšal po svojom nástupe ku kormidlu za jeden rok 78 hráčov. Aj on mal vtedy odporcov a tí mu vyčítali takúto obmenu kádra. No napokon to dotiahol k titulu majstrov Európy. Lenže teraz je také číslo nepredstaviteľné, lebo to by bola už degradácia významu reprezentanta. Okruh kandidátov je naďalej veľmi úzky a na niektorých postoch sa to už veľmi prejavuje. Hlavne v obrane, v pozícii špílmachra aj všestranného defenzívneho štítu, ale tiež na hrote. Vyhliadnutím Šeba, Kubíka alebo Grajciara sa možno niektoré boľačky zmiernia. Lenže pokiaľ budeme mať také patálie so zraneniami ako dosiaľ (spomenúť treba Vitteka, Škrtela, Šestáka), stále bude absentovať kvalitná konkurencia. Chýbajú nám strelci a tvorcovia hry, ktorí sa vedia prispôsobiť každému štýlu a všetkým podmienkam. Len čo nám vypadával stred poľa, tak trpela tým ofenzíva, ale i defenzíva. Namiesto variabilného futbalu prišlo trápenie a bezradnosť. Akoby hráči nevedeli, čo robiť. Bolo to prekvapivé, lebo od celku, ktorý sa dostal na šampionát, sa predsa žiada primeraná nielen hráčska, ale tiež mentálna virtuozita, a nie pojašené pobehovanie sem a tam (viď zápasy s Arménskom či Bosnou a Hercegovinou). Zdá sa, že v niektorých veciach sme účasťou na futbalovom vrcholnom sviatku preskočili daktoré fázy prirodzeného vývoja. Takže ich za pochodu musíme ešte dobiehať a zbavovať sa pritom rýchlo záťaže, ktorá ešte miestami ťahá futbalovú slovenskú loď ku dnu.