Komunisti a eštebáci robili všetko preto, aby ich vyhnali alebo ich lásku prekazili. Tá však bola silnejšia ako všetko zlo sveta. Dvojicu oddeliť od seba sa nikomu nepodarilo.
ŠTRBA. Friedrich pod Tatry zavítal prvýkrát ako turista v roku 1972. O päť rokov neskôr v Tatrách stretol vtedy 21-ročnú Štrbanku Boženu. Okamžite sa do seba zahľadeli. Pre mladých ľudí sa tak začalo obdobie ich šťastia, ale kvôli vtedajšej dobe, žiaľ, aj séria životných komplikácií.
"Západniari museli hlásiť dôvod pobytu a miesto. V rodine ostať nemohli, preto Friedrich formálne hlásil, že býva v hoteloch. A na to bolo treba uplácať," spomína Božena.
Administratívne prekážky však boli ešte to najmenšie zlo. Komunistická Štátna bezpečnosť (ŠtB) na seba nenechala dlho čakať.
ŠtB: Nájdite si Slováka
"Začali chodiť za mojimi kamarátmi. Pýtali sa, či nepočítame, koľko vlakov chodí do Ruska, či Friedrich nie je špión a čo všetko robíme," spomína Božena.
ŠtB vo svojom snažení neustúpila a ďalej prekračovala hranice absurdity. "Jeden eštebák ma dokonca prišiel prehovárať, aby som si našla Slováka. Spýtala som sa, či teda on má byť ten šťastlivec. Už sa neukázal," hovorí dnes už s trpkým úsmevom Božena.
Odpočúvanie telefonátov bola každodenná súčasť života. "Hneď bolo počuť pípnutie a už sme vedeli. Bolo potrebné dávať si veľký pozor a nič neprezradiť," hovorí Friedrich.
S jeho veselou a recesistickou povahou to nebol problém. "Do telefónu som vždy Božene vravel - ó, ako je u vás dobre, ako dobre sa tu žije, aký vyspelý sociálny systém máte, po ktorom u nás na Západe ani slychu. Nikdy som nemukol nič o tom, čo by nám mohlo uškodiť," spresnil Friedrich.
Komunisti: Tam je lepšie, choďte
Absurdnosť a podstatu režimu dokazoval fakt, že komunisti takýmto slovám chvály o lepšom živote v socializme ani za svet neverili. "Pýtali sa, prečo nejdem preč s ním do Nemecka, nevedeli pochopiť, že sme chceli žiť tu. Ja som odpovedala, že by sa mali tešiť, že som presvedčila prvého západného Nemca na socialistické zmýšľanie," smeje sa Božena.
Eštebáci protirečili, že veľa dievčat odišlo, lebo "tam" sa žije lepšie. Božena sa nedala a kontrovala: "Vy ste tam boli? Ako to viete? Ja mám skúšky z marxizmu a viem, že lepšie je tu," pokračovala Božena v bizarnej hre, hoci vedela, že pravda je iná.
Pod Tatrami chcela ostať kvôli rodine a vzťahu ku krajine. Systém aj kvôli skúsenostiam s ŠtB bol však dvojici odporný čoraz viac a viac.
Za svadbu vyhadzov z roboty
Po šesťročnej známosti bola v roku 1983 svadba. "Sladkým" svadobným darčekom prispeli aj komunisti. "Stratila som zamestnanie. Čo je však najhoršie, kvôli mne aj ďalší ľudia, ktorí vôbec za nič nemohli," hovorí Božena.
Keďže v socializme sa nedalo prepúšťať, chemická továreň vo Svite vraj jednoducho zrušila oddelenie, v ktorom Božena s kolegami pracovala. "Našťastie, bola som už v treťom mesiaci, tak som sa vyhla miestu, ktoré mi prisúdili, ale nehodilo sa ku mne," spomína Božena.
Prestávali sa s ňou rozprávať dokonca aj susedia. "Hoci vtedy to nejako ušlo mojej pozornosti, oveľa neskôr som sa dozvedela, že sa chceli vyhnúť návštevám ŠtB, a tak sa ma radšej stránili. Aj to mi dnes príde veľmi, veľmi bizarné."
Každé tri mesiace do Bonnu
Mladá rodina po narodení synčeka Markusa potrebovala peniaze. Avšak i dovtedy mala oproti iným zvýšené výdavky. "Manžel každé tri mesiace pred svadbou musel ísť do Bonnu žiadať nové víza. Stálo to peniaze. Vedel si však privyrobiť," hovorí Božena.
Veľa vecí z Československa bolo kvalitných. "Na Západe napríklad nemali Sigma čerpadlá, alebo boli veľmi drahé. Tu stáli 180 korún, tam niekoľkonásobne viac. Najviac sa dali na cestu zobrať dve, vždy som teda bral dve," hovorí Friedrich.
Opačným smerom nosil napríklad mydlá alebo katalógy zásielkových služieb. "Tie tu boli prísne zakázané, colníkov bolo treba uplatiť jedným z nich. Tak fungoval vtedajší svet, každý zákaz sa dal takto obísť," dodáva Friedrich.
Podľa Boženy sa komunisti katalógov báli ako čert kríža, lebo ukazovali západný svet s dostatkom kvalitných tovarov, po ktorom prahli aj naše ženy.
Robota pre Friedricha? Ťažko
Tieto peniaze navyše však rodinu zachrániť nemohli. Friedrich si začal hľadať prácu. "Ukázalo sa to ako nemožné. Tak som písala prezidentovi Husákovi. Taká naivná som bola."
Friedrich chcel veľmi prácu v múzeu, ktorá by zodpovedala jeho vedomostiam. Po dlhom otáľaní mu ponúkli miesto kuriča v Batizovciach, aj tam mu však robili prekážky. "Až týmto nás zlomili. Bez peňazí rodina s bábätkom žiť naozaj nemohla. Keď mal Markus niekoľko mesiacov, odišli sme do Nemecka. Doslova nás cielene vyhnali z vlastnej krajiny. To bol onen systém, ktorého povahu si dnes mladí nevedia predstaviť."
Onálepkovali ho "béčkovou" ešpézetkou
Počas ich života na Slovensku, keď eštebáci zistili, že Friedrich naozaj asi nie je špión, chceli z neho urobiť svojho. Slušne sa ospravedlnil, že predsa len má rád svoju vlasť a nemôže. Keď si kúpil auto, dostal špeciálnu ešpézetku PPB 00-01. Béčko po označení okresu vraj znamenalo, že je zo Západu, aby to policajti hneď uvideli. "Áčko bol východ, mal som prvé B v okrese, keď na značkách béčka ešte dlho neboli," spresňuje Friedrich.
Keď si chcel priniesť do Štrby druhé auto, zakázali mu to z etických dôvodov. "Komunisti ešte ako-tak tolerovali, čo nebolo na očiach. Všetkému viditeľnému, čo by bilo iným ľuďom do očí, prísne bránili," hovorí Božena.
Všetko je však relatívne. "Krátky čas som študovala v DDR. Tamojšia Stasi sa s našou ŠtB nedá porovnať, tí kontrolovali v živote ľudí úplne všetko."
Dvesto Biblií, návšteva u rodín
Manželom sa občas podarili i husárske kúsky. Nejakým zázrakom zoorganizovali a vymohli si povolenie na priateľský futbalový zápas Štrby a mužstva z nemeckého mestečka. "Stálo to až neskutočné more vybavovania a znova známosti a uplácanie," spomína Božena.
Cez nemecký futbalový zájazd sa do kraja podarilo preniesť 200 Biblií. Štrbanom zájazd priniesol aj ďalšiu radosť. Každý futbalista býval v nejakej rodine. "Ľudia sa tešili aj kvôli darčekom. Niežeby na ne nemali peniaze, ale zohnať u nás určité veci ako texasky alebo niektoré pochutiny jednoducho nebolo vôbec možné. Najviac trpel policajný náčelník, ktorý zájazd pomohol vybaviť. Veľmi chcel, ale západniarov ubytovať nemohol, vyhodili by ho."
Krajiny a muža sa nevzdala
Aj po vysťahovaní do Nemecka sa Božena nemienila vzdať svojej krajiny. "Je ako Ľudovít Štúr v sukni, bez Slovenska nedokáže žiť," smeje sa Friedrich.
"Aby som nestratila občianstvo, musela som každý polrok aspoň na pár dní prísť domov. Dala som si veľmi na tom záležať," hovorí Božena.
O Štúrovi dodáva: "Nie som žiadny národovec, jednoducho v Nemecku som nenašla svoju krajinu."
Keď nastal 17. november, srdcia oboch manželov poskočili radosťou. Niekoľko mesiacov po novembri sa vrátili na Slovensko. "Čakali sme ešte, kým sa narodí dcérka. Rozhodlo najmä to, že som nechcela, aby náš sedemročný Markus chodil do nemeckej školy."
"Vaše školy boli v tom čase lepšie. U nás hrozili drogy, hašiš, kokaín, tu nie," vysvetľuje Friedrich.
A tak sa znova ocitli v Štrbe. "Ja som kvôli práci prekladateľky chcela ísť do Bratislavy. Manžel mal podmienku - buď chcel žiť pri mori, alebo v horách. Tak ako kompromis sme ostali v Tatrách," dodáva Božena.
Dnes môžete sympatickú dvojicu nájsť na začiatku Štrby. Friedrich vo svojej malej krčmičke vystavuje rôzne exponáty, ako napríklad vesmírny meteorit, a rád sa pochváli aj svojimi vynálezmi, ako sú napríklad viackapacitné pasce na myši či bezpečnostné zariadenie proti ukradnutiu budíka. 
Friedrich. Bavia ho vynálezy. Jeho mnohonásobnú pascu na myši už pozná celá Štrba. Foto: toti
Viacnásobná pasca na myši. Trápia vás hlodavce? Pán Friedrich rozmýšľa o spustení sériovej výroby takejto pasce. Foto: toti
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
