Takým bol aj konštruktér a vynálezca, ktorého predstavujeme dnes a ktorého meno (snáď) pozná každý, kto jazdí automobilom, no a dnes to už je skutočne každý. Karl Benz.
Kto "vynašiel" auto?
Mnohí motoristi občas hľadajú odpoveď na otázku, kto vlastne "vynašiel" automobil. Odpoveď na túto otázku nie je jednoduchá, pretože nové zložité technické zariadenia (a takým už boli aj prvé automobily) nevznikajú naraz, ale ich "vynálezcovia" obvykle použijú aj nápady a konštrukcie iných. Tak je to aj so vznikom automobilu. Predsa však ale existuje dokument, ktorý sa zvykne považovať za akýsi "rodný list" automobilu, pod ktorým je podpísaný Karl (niekedy uvádzaný ako Carl) Benz.
Chudobný, ale výborný študent
Poďme ale po poriadku. Karl Benz sa narodil 25. novembra 1844 v Karslruhe. Otec mu čoskoro zomrel a aj keď žili v chudobe, matka sa mu usilovala dopriať dobré vzdelanie. Karl bol výborným študentom, už ako 15-ročný zložil prijímacie skúšky na štúdium strojného inžinierstva na univerzite v Karlsruhe. Štúdium dokončil v júli 1864, teda ani nie 20-ročný. Už v tej dobe, počas jázd na bicykli, vymýšľal koncepcie vozidla, ktoré by bolo "vozom bez koní".
Striedal zamestnania
Karl v nasledujúcich rokoch vyskúšal niekoľko zamestnaní, ale v žiadnom z nich sa necítil dobre (velikáni ducha mávajú nepokojné a nespokojné duše). V roku 1883 založil Benz s dvomi spoločníkmi firmu na výrobu priemyselných strojov a statických motorov. Firma prosperovala a Benz sa tak mohol venovať svojej pasii, teda konštruovaniu voza bez koňov. Svoj výtvor dokončil v roku 1885 a pomenoval ho Benz Patent Motorwagen, teda čosi ako motorový voz podľa Benzovho patentu.
Patent v roku 1886
Išlo vlastne o prvý automobil, konštruovaný od počiatku ako celkom nové, motorom poháňané vozidlo a nie len ako motorizovaný kočiar. Preto bol Benzovi na jeho Motorwagen udelený patent (stalo sa tak 29. januára 1886) na celé vozidlo a Karl Benz môže byť plným právom považovaný za vynálezcu automobilu. Prvé verejné predstavenie Benzovho automobilu sa udialo v Mannheime 3. júla 1886.
Pochybovali o jeho spoľahlivosti
Bohatí ľudia, potenciálni kupci, však pochybovali o spoľahlivosti nového typu dopravného prostriedku. Tú ale grandióznym spôsobom preukázala Karlova žena Bertha. Piateho augusta 1888 sa vydala, spolu so svojimi dvomi synmi, autom svojho manžela (vraj bez jeho vedomia) na cestu z Mannheimu do 106 kilometrov vzdialeného Pforzheimu.
Prvá diaľková jazda
Bola to vôbec prvá diaľková jazda automobilu na svete a perfektný dôkaz spoľahlivosti Benzovho vynálezu - auta. Benzov prvý Motorwagen bol trojkolesovým vozidlom s kolesami bicyklového typu, teda nie drevenými, ako mávajú koče. Vozidlo malo nosnú konštrukciu z oceľových rúrok. Na pohon vozidla slúžil jednovalcový jednolitrový štvortaktný motor Benzovej konštrukcie, ale založený na patente Nicolausa Otta (benzínovým motorom sa v Nemecku dodnes hovorí Ottove motory). Motor mal výkon okolo 600 W pri 400 ot./min. a bol vystrojený vodným chladiacim systémom odparovacieho typu.
Vyvinul aj zapaľovaciu sviečku
Benz dlho vyvíjal zapaľovací systém a vyvinul aj zapaľovaciu sviečku, ktorá spoľahlivo zapaľovala zmes odpareného ľahkého benzínu (ten bolo vtedy dostať v lekárňach) a vzduchu. Motorwagen, teda prvý (aj keď ešte trojkolesový) patentovaný automobil, bol dlhý 2,7 metra a vážil 265 kilogramov. V roku 1893 začal Benz vyrábať svoj prvý štvorkolesový automobil, typ Victoria. Jeho zlepšením vznikol v roku 1894 typ Velo, ktorý bol na tú dobu vyrobený v takom veľkom počte (okolo 1 200 kusov do roku 1901), že ho možno považovať za prvý sériový automobil.
Vznik koncernu Daimler-Benz
Treba dodať, že v dobe ekonomickej krízy po prvej svetovej vojne sa Benzova firma zlúčila v roku 1926 s konkurenčnou firmou Daimler-Motoren-Gesellschaft, ktorú založili G. Daimler a W. Maybach, ďalší veľkí automobiloví konštruktéri. Vznikol tak koncern Daimler-Benz, dnes nesúci meno Daimler AG. Istou kuriozitou je, že Benz a Daimler sa osobne nepoznali. Karl Benz zomrel 4. apríla 1929.
Karl Friedrich Benz. V roku 1886 mu udelili patent na jeho "motorový voz". Foto: archív
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
