ľa a podobne. Dokonca tu zhotovili aj samotného čudáka. Naposledy to bola maxiceruza. Pri zrode takmer každého rekordu figuroval majster rezbár Ján Školník z Levoče.
LEVOČA. Ján Školník má 49 rokov, býva v jednom z panelákových bytov v Levoči, vychováva štyri deti. O tomto rezbárovi by sa určite dala napísať kniha. Bohatá tvorba, stále nové inovatívne praktiky. V poslednom čase si dokonca vyskúšal vyrezávanie do ľadu či carwing, čo je umelecké vyrezávanie do dreva motorovou pílou.
"Mám doma sedem motorových píl," so smiechom hovorí rezbár z Levoče. Známy je nielen na Spiši. Viaceré oddychové zóny na východe Slovenska totiž zdobia jeho diela.
Od železa k drevu
"Mám veľmi rád prírodu, a to je vlastne už len krok ku práci s drevom. Rezbárčim preto, aby som výsledkami svojej práce potešil ľudí," hovorí kreatívny Levočan.
Povolaním je nástrojár, k jeho profesii teda patrí práca so železom. "Od chladného kovu sa vo voľnom čase utiekam k príjemnému teplému materiálu - k drevu," dodáva J. Školník.
Je známy aj tým, že si výlučne sám vyrába rezbárske náčinie. Aj kvôli tomu ho vyhľadávajú jeho kolegovia rezbári.
Hlavolamy z textilu aj dreva
Jeho tvorba je veľmi bohatá, za zmienku stoja i hlavolamy. "Príjemný dotyk s drevom sa spája s logikou," hovorí o tejto časti svojej tvorby J. Školník.
Práve prostredníctvom hlavolamov nadviazal zaujímavú spoluprácu so ženami z českého mesta Litomyšl. Ide o partnerské mesto Levoče. České ženy založili aktívny klub patchworku a každý rok na Spiši zorganizujú tvorivú dielňu aj výstavu. "Ony vyrobili moje hlavolamy ich patchworkovou technikou z látky a molitanu. Ja som zase ich nápady vyrobil z dreva," opisuje J. Školník.
Politika aj príroda
Zaujímate sa o politiku? J. Školník hovorí, že politika nie jeho srdcovkou, napriek tomu však z dreva vytvára aj busty politikov nadmernej veľkosti. "Nie, nemám rád politikov a kto by ich aj mal rád. Ale robím ich busty z recesie a kvôli dobrej zábave," hovorí na margo dreveného Stalina, Lenina či Gottwalda.
Aj keď je jeho rezbárska tvorba veľmi bohatá, srdcovkou pre neho je práca v teréne, priamo v prírode. Naposledy takto na náučnom chodníku Baba vytvoril priamo do vyradeného stromu drevený hríb, pribudli tu aj lavičky v podobe pavúkov.
Najmilšia lyžica
Čo sa hrhovských rekordov týka, J. Školník hovorí, že najdôležitejšia je odvaha: "Veľa ľudí by chcelo robiť veľké veci, ale nemá dostatok guráže."
Na druhej strane priznáva, že pri zdolávaní prvého rekordu od napätia ani poriadne nespal. Bál sa, že tvorenie rekordu, ktorý sledovala aj verejnosť, sa skončí fiaskom. J. Školníkovi je z hrhovských rekordov najmilšia lyžica, pretože ju zhotovili ako prvú. Všetky rekordné výsledky zdobia dnes obec Spišský Hrhov a slúžia miestnym. Napríklad z ceruzy, ktorú tu zhotovili naposledy, je aj lavička.
(v spolupráci so Slovenskou knihou rekordov)
Politici. Drevení či živí, J. Školník ich veľmi nemá rád. Foto: kar 
Synovia. Práca s drevom chytila za srdce aj synov levočského rezbára. Foto: kar
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
