Nie vždy sa končili zemetrasenia v　zemplínskom regióne takto lacno. Celé generácie si odovzdávajú varovné posolstvo najmä o　katastrofálnom zemetrasení z　roku 1778, ktoré spôsobilo nemalé škody. V　Tovarnom poškodili silné záchvevy zeme grófovi Františkovi Barkóczymu aj sotva dokončený kaštieľ.

Všetko za čierneho koňa

Možno si vtedy aj on spomenul na dávnu povesť o　smrti svojho menovca z　hradu Brekov. Hlavným hrdinom legendy je skromný sluha Barkóczyovcov Miško Maťuka. Jeho pán mu dôveroval natoľko, že ho vysielal aj na jarmočné nákupy. Na jednom z　nich si Miško všimol čierneho koníka - zúboženú trosku, ktorú majiteľ núkal mimoriadne výhodne. Mládencovi sa uľútostilo očividne týranej nemej tváre a　investoval do kúpy všetky svoje skromné úspory.

Doma sa o koňa vzorne staral a zmenil ho na nádherného tátošíka, ktorého každý obdivoval. Žiaľ, aj pán brekovského hradu Barkóczy, ktorý Miška falošne obvinil, že mu koňa ukradol z　grófskych stajní. Zviera zabavil a　Miška vystavil veľkej potupe. Ten Barkóczyho preklial, aby sa prepadol pod zem. A　tá sa skutočne zatriasla. Legenda hovorí, že krutý gróf Barkóczy skončil priamo v　pekle. Tam sa údajne aj s grófkou prepadli pri zemetrasení, ktoré hrad Brekov úplne zničilo. Za svoj hanebný čin bol gróf navyše potrestaný aj tak, že nemá pokoj ani po smrti a　v　podobe čierneho koňa blúdieva okolo hradu dodnes.

Takto smutne mali podľa povestí skončiť potomkovia zakladateľov hradu. Jeden z　nich - Okur sa údajne kedysi dávno beznádejne zamiloval do istej devy menom Barkó. Oženil sa s　ňou a　oproti chyžke na brehoch Laborca, kde Barkó bývala, vybudoval jeden z　najdôležitejších zemplínskych hradov. Roky spoľahlivo strážil bezpečnosť pocestných na dôležitej uhorsko-poľskej ceste.

Gróf v jaskynnom hrobe?

Je celkom možné, že aj túto povesť mierne "upravil" čas. Šľachticov s　krstným menom František sa u　Barkóczyovcov vyskytovalo viac. Boli zemplínskymi županmi a　jeden z　nich aj slávnym ostrihomským arcibiskupom. Lenže u žiadneho z　nich sa dátum smrti nezhoduje s　pamätným ničivým zemetrasením v　roku 1778. A　tak je celkom možné, že krutý gróf z　brekovskej povesti sa síce mohol prepadnúť pod zem, ale možno nie pri zemetrasení. Hrad totiž stojí na deravom vápencovom vrchu, v　ktorom je nemálo jaskýň. V　tej

to súvislosti sa tradujú povesti, že do niektorej jaskyne mohli spadnúť nielen Barkóczyovci. Veď v　jaskynnom hrobe, ako svedčia aj nálezy kostier, neskôr spočinuli aj porazení tureckí obliehatelia. Faktom však je, že v　čase osudového zemetrasenia bol už Brekov zničený - v　roku 1687 sa o　to postarali kurucké vojská.

Korvínove čaše

Tento fakt nijako neznižuje význam hradu Brekov. Práve pod touto pevnosťou sa v　roku 1466 stretli v　boji vojská poľského kráľa Kazimíra IV. a　uhorského panovníka Mateja Korvína. A nie je len povesťou, že na hrade Brekov vznešení hostia s　rozkošou popíjali dobré vínka. Slávny kráľ Matej Korvín tu dokonca strávil zimu 1473 - 74 a　história zachovala aj jeho obľúbenú vínnu značku - tadeum.

Hrad zničili Thőkőlyho vojská a ako čas plynul, ostali z neho len žalostné a nebezpečné ruiny. Našla sa však skupina nadšencov, ktorá v　roku 2005 založila Združenie na záchranu Brekovského hradu a pracuje na jeho záchrane.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.