Niekomu, isteže, môže znieť ako banalita skutočnosť, že v komunálnych voľbách sa v rámci jediného kraja uchádza o zvolenie viac kandidátov, než v parlamentných na celom Slovensku. To, že v rámci štátu sa v sobotu zvolí (vymení) cca 20-tisíc poslancov mestských a dedinských zastupiteľstiev a asi 3-tisíc starostov (primátorov), však banalita nie je. Ide o volebnú príležitosť, ktorá najciteľnejšie, prierezovo a hromadne dokáže meniť zloženie politickej triedy. Hoci na nižších úrovniach, ale v dobrých demokraciách spravidla aj s veľkým presahom do vyšších sfér. Nepriama úmera, že tým väčší priestor pre nezávislých kandidátov, čím menšie sídlo či obec, zároveň prezrádza, aká úzka je súvislosť medzi veľkosťou rozpočtu, s ktorým sa bude nakladať, a motiváciou politických strán.
Koncert okolo prokurátora, ktorý strany zorchestrovali, ponúka aj taký výklad, že nejakej hromadnej výmeny sa tu, teda aspoň v koalícii, nikto neobáva. Je známe, že máločo voličov znechutí (zhnusí) tak, ako rozhádané strany. Uvidíme o pár dní, ale v podstate platí, že značná časť "renty", ktorú si politický systém vyberá z verejných funkcií, pochádza z komunálu. I preto sú voľby aj príležitosťou pustiť žilou straníckym kartelom, ktoré zvyknú podriadené inštitúcie, podniky, úrady "zaľahnúť" a namiesto vzájomnej kontroly žijú na tichých dohodách o rozdelení moci. Treba priznať, že decentralizácia štátu, a v jej rámci ako podstatná súčasť (na viac etáp) aj samosprávna reforma, priniesla nie celkom to, čo sa od nej sľubovalo. Kampane ZMOS-u proti kontrolným právomociam NKÚ či informačnému zákonu na úrovni obcí už dávnejšie podčiarkli, že rozkvet demokracie spôsobom "čo najbližšie ľudu" nesie masívne vedľajšie efekty. Aby sme teda nerozprávali rovno o rodinkárstve, klientelizme a korupcii, ktoré sa tiež úspešne decentralizovali, pričom, a to je podstatné, ale nikto to nechce počuť, tento presun nebol hrou s nulovým súčtom.
V programe novej vlády je dnes opäť "komunálna reforma", ktorá by mohla odľahčiť verejným financiám zlučovaním, združovaním takých samospráv, čo nie sú vybavené na samostatný život. Nielen omnoho bohatšiemu Dánsku, o ktorom písal nedávno analytik Sloboda, stačí 2 500 komunálnych poslancov a 90 tzv. municipalít... Príkladov je viac, proti, a veľmi zásadne, je opäť ZMOS. Aj keď ako zakliati čumíme najmä na celoštátny parlament, komunál je ten "podstavec", kde z držby "malých" úradov a členstiev v radách bytovo-dopravných podnikov (a pod.) povstáva nielen zdroj obživy, ale i prevádzkový kapitál (provízie, fiktívne zmluvy atď.) pre ďalšie podnikanie v politike a neskôr i mimo nej.
No. Nad zastupiteľskú demokraciu ako spôsob vládnutia, ktorý ako-tak rešpektuje slobodu jednotlivca, ešte nikto nič lepšie nevymyslel. Ak sa situácia natoľko zvlčila, že niekto už ani nevidí kandidáta, ktorý si zaslúži podporu, tak ju treba dať aspoň systému.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
