Povedať, že Slovensko by sa hrnulo do záchrany Írska, sa zrovna nedá. Vláda už naznačila, že, na rozdiel od prokurátora (hahaha), tu veľmi na výber nemá. Radičová a spol. sú v pozícii, ktorú politikom ozaj niet čo závidieť, keďže jednosmernou uličkou ich ženie pohyb s obrovskou zotrvačnosťou, pričom platí, že váha rozhodnutia je obrovská. Rádovo (nechytať za číslo!) môže ísť tak o 600 mil. eur.
Iste, z väčšej časti sú to záruky, nie "na drevo" hotovosť. Smutná anekdota eurozáchranárstva je však ešte v tom, že írska schopnosť "neobabrať" ručiteľov, resp. splatiť požičané, súvisí väčšmi s vývojom svetového hospodárstva než separátne s ich ekonomikou. Tá je zdravá a vedela by sa vytiahnuť, keby veci (a bubliny!) fungovali ako doteraz. Avšak ak globálny rast nepríde, tak nielen Íri (a Gréci!!), ale ani menší, dnes ešte nevykričaní dlžníci nesplatia svoje dlhy už nikdy.
"Fatal error" slovenskej účasti v eurovale je skrátka i ten, že sa investuje do podniku, ktorý nás samých, až nadíde ťažká hodinka, zachraňovať už nebude. Zaručíme sa dnes za Írov, zajtra za Portugalcov, pozajtra za Španielov (reč je zrejme o r. 2011), ale potom koniec. Ďalej už cesta nevedie. Netreba byť analytikom Morgan Stanley, aby vám došlo, že na Talianov (dlh 130 % HDP) už nemajú ani Nemci peniaze. Kto pomôže Slovensku, ak mu raz budú chýbať tie 4,4 miliardy zakopané v eurovale?
To nie je filipika proti "solidarite" a pomáhaniu v núdzi, ale proti znásilňovaniu tohto výrazu a politickej slepote, ktorá v úsilí o udržanie integračného symbolu (euro) vystrelila na orbitu také miliardy, aké tam ešte nikdy nelietali. Euroval zároveň spaľuje mosty k menej bolestným riešeniam. Slovensko, ktorého rast či pokles je na 80 percent závislý od nemeckej ekonomiky, je fakticky bez manévrovacieho priestoru, keďže si musí strážiť nielen vysoký záujem čo najhladšieho pristátia v tejto kríze (a teda čo najmenej iracionality v Bruseli), ale aj nerozkolísanie geopolitickej rovnováhy. To veru hrozí po eventuálnom živelnom rozpade eura a, zoči-voči veľkým priateľstvám Merkelovej a Sarkozyho s Putin-Medvedevom, môže mať podobu i nového delenia Európy. Keby sa dalo vymeniť dlhy za geografickú polohu, tak taký kšeft s Írskom by bol nesmierne výhodný pre Slovensko. Teda, minimálne vždy výhodnejší, ako ručiť z eurovalu.
Inak, špirálu írskeho úroku (takmer 9 percent), ktorá naštartovala euroval k činu, roztočili údajne (aj) výroky Merkelovej o "zodpovednosti bánk". Vypustila ich z čisto populistických pohnútok, keďže tým mienila uchlácholiť nemeckých voličov, ktorí nechcú žiaden permanentný euroval. Kancelárka, ktorú za to pol Európy búrlivo kritizovalo, bola nútená tento svoj výrok neskôr aj odvolať (korigovať - týka sa iba budúcnosti), takže ak Iveta Radičová do českých novín ex post hovorí, že SR pomôže Írsku (a jemu podobným) len vtedy, "ak sa budú na riešení podieľať banky", tak len dáva na známosť, že opäť čosi zmeškala. Niežeby hrozilo, že reči slovenskej premiérky môžu spustiť tanec na trhoch ešte raz ("záleží na tom, ako bude vyzerať írska žiadosť o pomoc". Hahaha), je však najvyšší čas, aby vláda vyňala dlhovú krízu Európy z politického zápasu, kým nie je neskoro.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
