Azda by viac zaúčinkovala, keby sme cez slovenský podiel na tzv. eurovale vyčíslili, čo to obnáša na hlavu obyvateľa.
Nedá sa to, keďže známy je len fakt „pomoci", ale nie celkový objem, ktorý, podľa írskeho ministra financií Lenihaha „nebude vyšší ako 100 miliárd eur". No. To sme si vydýchli (že nebude vyšší). Keby to bolo tých sto, tak slovenský príspevok by mohol byť tiež pekne okrúhly, keďže náš vklad do eurovalu je zhruba tá jedna stotina. Hahaha. Komu sa teraz zatočila hlava, nech ďalej ani nečíta, lebo pokračovanie je ešte smutnejšie.
Úvodzovky na slove „pomoc" sú preto, lebo na rozdiel od Grékov (ktorí akože tiež „nechceli"), európsky „bailout" bol Írom doslova vnútený. Otestovať tvrdenie, že do júna 2011 by vedeli ešte vydržať, im nebolo povolené. Turbulencie na finančných trhoch, ktoré vyvolal ich obrovský tohtoročný deficit (32 percent HDP), spôsobený len a výlučne sanáciou bánk, totiž začal ohrozovať úrokové miery (rizikové prirážky) dlhopisov iných krajín. Preto eurokrati usúdili, že Írsku sa musí „pomôcť" aj proti ich vôli, z čoho majú najväčšiu radosť (nielen slovenskí) daňoví poplatníci. Objavili nové, nečakané čaro eurovalu, ktoré hovorí, že o tom, či ste v bankrote, nerozhodujete vy, ale Trichet vo Frankfurte, Strauss-Kahn vo Washingtone, Sarkozy v Paríži a im podobní.
Ak sa do Vianoc už nič zásadné nestane, tak za dva roky krízy máme dvoch členov eurozóny, a päť krajín EÚ celkove (Maďarsko, Lotyšsko, Rumunsko), ktorí dostali umelé dýchanie. Íri sú prví, ktorí ho celkom ešte nepotrebovali. Len pre istotu, ak už raz máme ten euroval, ich nastavili na prístroje. To znamená aj nasadenie „nútenej správy", v rámci ktorej bude napínavé sledovať, dokedy im vydrží 12-percentná daň pre právnické osoby, ktorá z nich kedysi urobila tigrov Európy. Íri sú tiež prví, ktorí o sebe môžu hrdo vyhlásiť, že leví diel viny na kríze má spoločná mena. To je bez diskusie, obrovskú realitnú bublinu, ktorá zdecimovala írsky bankový sektor, nespôsobilo „zlyhanie súkromného sektora" (Mikloš), ale úrokové miery eura šité z Frankfurtu na ekonomiky s rastom 2 percentá HDP, a nie päť-sedem (ako Írsko).
Ak odrátame Ukrajinu, ktorá je ale blízko, štátne krachy tejto krízy sa dejú zásadne v Európskej únii. Môžete to vziať ako zaujímavý fakt, alebo prognózu na rok 2011... . Podstatné ešte je, že problém verejných financií je absurdné riešiť požičiavaním si ešte ďalších peňazí. Vyhliadka, že v budúcnosti krajina splatí ešte vyššie dlhy, než má dnes, je asi rovnaká ako šanca, že Írsko je posledné, koho trhy poslali do insolvencie. . A čo je zásadné, vedomie, že nejaký euroval je pripravený zachraňovať všetkých ďalších v platobnej neschopnosti, neznamená len morálny hazard, o ktorom sa toľko hovorí, ale znižovanie kredibility aj tých členov, ktorých dlhopisové prirážky momentálne ešte šialene nevibrujú, ale nebadane sa už dávajú do pohybu (Nemecko!!!).
„Španielska chrípka", ktorá skôr-neskôr vypukne, zrejme potvrdí na celej čiare, že euroval nie je riešením, ale prehĺbením problému. Treba veriť, že to nebude veľmi bolieť.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
