Zatiaľ čo je v bežnej komunikácii skúpy na slovo, o to viac rozpráva svojimi obrazmi. Podmanil si ho surrealizmus a prísnosť architektúry v dielach prepája s neobyčajným svetom snov. Vraví, že sa nenechá ničím a nikým obmedzovať, najväčšie šťastie mu prinášajú práca a ženy a sníva o tom, že vydá knižku.
Vaša tvorba je plná snovosti a fantázie. Akú podobu teda má váš vnútorný vysnívaný svet? Ak by ste to mali ucelene skonštatovať...
- Vlastne som si svoj čarovný svet stvoril sám. Sám pre seba, teda neprezradím, ako vyzerá. A neustále si ho dotváram.
Považujete sa za veľkého snílka?
- Netuším, čo o mne hovoria iní, ale myslím, že ním veru som.
Snívate teda veľmi rád?
- Neustále.
Sú chvíle, kedy nesnívate?
- Keď spím. Vtedy totiž iba spím. Myslím si však, že moja tvorba hovorí za mňa, že moje sny vznikajú, keď som v bdelom stave a je to vidieť.
Neuvažovali ste napríklad vydať knižku? Osloviť nejakého spisovateľa, ktorý by pretavil váš svet do literárnej podoby a vy by ste ho "okorenili" svojimi obrázkami?
- Sto rokov o tom snívam. Doslova celý svoj život uvažujem o tom, že si sám svoju knižku zaranžujem a vydám, no zatiaľ som sa k tomu nedostal. Sľubujem však, že niečo také urobím.
Vy však svoje sny prepájate s presnosťou architektúry, ktorú ste študovali. Rozlet vašej fantázie je trošku oklieštený, neobmedzuje vás to? Dávať pravidlá tam, kde si fantázia voľne poletuje?
- Nič u mňa nie je ničím okliešťované. Podľa mňa som neoklieštiteľný. Moje krídelká nie sú zrezané.
Nik vám ich ešte nepristrihol?
- Ani nesľuboval, že ich pristrihne.
Dá sa teda povedať, že architektúra vám skôr v tvorbe pomáha?
- Podľa mňa skôr áno. Akoby bola nejakou stavebnou konštrukciou, na ktorej môžem stavať. Ale už dávno nie som ničím obmedzený. Ako umelec som absolútne voľný, nemám najmenší problém.
Prispôsobujete si občas architektonické zásady podľa svojich potrieb?
- Veru áno. V jednom obraze som napríklad použil tri preniknuté perspektívy, čo je veľmi komplikovaná záležitosť. Technológia sa teda prispôsobila mne.
Diela vás teda istým spôsobom zvyknú riadne potrápiť, kým vzniknú?
- Jasné. Nie je to len relax. Veľmi nad tým rozmýšľam, trápi ma to, riešim mnohé veci a v každom mojom obraze nájdete aj hromadu zašifrovaných odkazov.
A konzultujete problém aj s inými kolegami - výtvarníkmi?
- To nie. Riešim to iba sám.
Mali ste obdobie, keď ste chceli prejsť na niečo pragmatickejšie a nebyť viac výtvarníkom?
- Nie. Nemám na výber. Proste už to tak raz je a nejako to doklepeme. (Smiech.)
Pred rokmi ste mali výstavu, v rámci ktorej ste predstavili svoje "beštiárium" a vraveli ste, že každý z nás je obklopený beštiami v nejakej podobe. Máte vo svojom živote šťastie na beštie?
- Božské beštie stretávam po celý život. (Úsmev). Mám teda šťastie.
Celkovo sa považujete za šťastného človeka?
- Jednoznačne.
A čo vám prináša najväčšie šťastie?
- Práca a ženské. (Smiech.)
Aktuálna výstava vašich diel Retro je výberom z koľkoročnej tvorby?
- Predstavuje verejnosti moje obrazy od roku 1972 až doteraz. Teda vlastne ide o celý môj tvorivý život.
Prečo ste si nepočkali ešte rok na životné jubileum?
- Lebo som si povedal, že si to urobím, kedy ja chcem. Nemám rád pravidlá.
Narodil sa v roku 1956.
Vyštudoval grafiku na SUPŠ, potom študoval architektúru na VŠVU v Bratislave. Popri tom sa venoval aj štúdiu maľby a kresby.
So svojimi prácami sa prezentoval na niekoľkých individuálnych i kolektívnych výstavách na Slovensku, v Čechách, v Poľsku, Austrálii, na Kube i v Izraeli.
Jeho obrazy sa nachádzajú v súkromných zbierkach v Austrálii, Kanade, Indonézii, Belgicku, Holandsku i Nemecku.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
