Jediná pozitívna súvislosť, ktoré sa medzi týmito dvoma udalosťami dá nahmatať, znie, že politici, ktorí sa na Slovensku vyjadrujú k írskej dlhovej kríze, môžu prekvapiť už len príjemne. Nepríjemne totiž prekvapujú v kuse.
Pred viac ako dvomi mesiacmi, po asi štyroch koaličných radách, vznikla akási dohoda o štruktúre príjmov a výdavkov, ktorou sa má ušetriť asi 1,7 miliardy eur v r. 2011. Alebo presnejšie, keďže to celé „šetrenie“ má určité muchy, hovorme radšej o dohode o udržaní deficitu 4,9ˇ% HDP. V októbri to už raz vyzeralo „rozkopané“. Potom nastalo liečivé ticho, ktoré sugerovalo, že rozbabrávať veľa nebudú. Dnes ale minister financií zase pripúšťa, že ten schodok je síce svätý, ale na tej či onakej strane rozpočtu môžu byť zmeny. Otázka je tá, že ak Mikloš nemá dosť autority, aby povedal, že dosť bolo srandovania, môj návrh je politický kompromis štyroch strán, tak akú môže dať záruku, že mu ten deficit nenatrhnú... Nevidieť nič upokojujúceho. Len lobistov, ktorí si v parlamente opäť rozložili sídlo a „opaľujú“ tu KDH, tu Most, tu SDKÚ takým spôsobom, že to perie, ktoré lieta z rozpočtu, by šľachtilo aj hydinovú farmu.
Z konfliktov v koalícii a z koncertu záujmových skupín vyžarujú vážne dôvody na nepokoj. Metódy, najmä zvýšenia príjmov, sú neštandardné do tej miery, že môžu komplikovať schvaľovanie, keďže tá príjmová strana je jednoducho cirkus. Teraz už však nejde o to, že napr. odvody z prenájmov či dividend sú pitomosť na entú, ale len a výlučne o demonštráciu pevnej ruky, ktorou dajú dokopy (akože úsporný) rozpočet. Tak, aby Slovensko, ktoré ako jediné neurobilo žiadnu korekciu deficitu už dvakrát po sebe, nepritiahlo na seba pozornosť. Scenár paneurópskej dlhovej lavíny je totiž vpísaný do írskej drámy, ktorá je v istom zmysle horšia ako grécka. Írsko ukazuje, že príbeh už nie je o pomere dlhu k HDP, či iných fundamentoch (ktoré majú Íri špičkové), ale o tom, že zadlžený je každý a padne ten, komu investori neuveria, že požičané dokáže ešte vrátiť. Navyše, do múky, zrejme nenávratne, len nevedno kedy, smeruje Maďarsko s Orbánom. To upriami reflektory na celý región, pričom aj Poliaci robia hrozné machinácie s rozpočtom.
A zásadnou hrozbou je, že politici, ktorí dokážu k írskej afére povedať, že „nerozumiem, čo to má spoločné so Slovenskom“, nie sú schopní reálneho ocenenia situácie. Povedzme Sulíkovi, že Slovensko je perifériou nemeckého hospodárskeho priestoru, v ktorom čokoľvek sa udeje, pocíti to brutálnou silou. Pričom, zároveň, zostáva citlivé na vylomeniny susedov, akým je Maďarsko. Jediná obrana je upratať verejné financie, aby sa minimalizoval priestor pre škriatka nedôvery. Ak sa ten raz zahryzne do krajiny, je vymaľované. O tom je práve Írsko, ktorému nepomáhajú v tejto chvíli ani exemplárne rozpočtové škrty (v objeme 5 percent HDP), prijaté už dávno (jeseň 08, jar 09), a neporovnateľné so šalátom, ktorý predkladá Mikloš, ani to, že majú z čoho spúšťať, keďže v životnej úrovni sú stále 30 percent nad priemerom EÚ...
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
