Myslením a správaním sa veľmi podobajú ľuďom. Po opiciach je to najinteligentnejšie zviera na svete. Vedci sú presvedčení, že sú schopné vnímať samých seba, ale aj ostatné živočíchy. Je dokázané, že žraloky, ohrozujúce plavcov, sa dali na ústup, keď sa objavili delfíny. Údajne sú schopné rozpoznať sa v zrkadle.
Prednú časť mozgu majú delfíny o 40 percent väčšiu ako človek, preto je vysoko pravdepodobné, že sú to veľmi inteligentné tvory. Britská armáda ich využívala ako poslov správ a špiónov. Vyvinuté majú aj sociálne cítenie. Preto sa využívajú na rôzne zdravotné terapie, ale aj na zábavu ľudí.
Spoznávajú sa navzájom
Delfíny sa riadia echolokáciou, teda vysielaním a prijímaním zvuku, ktorý sa odráža od prekážok. Medzi sebou sa dorozumievajú rôznym pískaním a vydávaním mľaskavých a cvakavých zvukov, mnohé z nich ľudské ucho ani nepočuje. Pokusmi sa dokázalo, že delfíny sa navzájom spoznávajú podľa zvukov, podobne ako sa ľudia vedia rozoznať podľa hlasu, dokonca si aj odpovedajú. Nie je však presne známe, koľko znakov táto reč obsahuje.
Žijú vo veľkých skupinách, ktoré môžu mať stovky členov. Navzájom si pomáhajú pri love, pri pôrode aj v chorobe. Táto priateľská spolupráca je pre ich život nevyhnutná. Pri love spoločne obkolesujú húfy rýb a ženú ich do pasce. Delfíny vydávajú a prijímajú zvuky s frekvenciou 250-220 000 Hz. Nízkofrekvenčné zvuky vydávajú cez tzv. melón a zisťujú nimi prítomnosť a polohu veľmi vzdialených predmetov. Vysokofrekvenčné zvuky zase vydávajú cez koniec rypáka a spresňujú si pomocou nich znalosti o blížiacich sa predmetoch. Odrazený zvuk prijímajú tukovým tkanivom v spodnej čeľusti, odkiaľ zvuk smeruje do bubienkovej vydutiny. Mozog prijaté zvuky analyzuje a poskytuje delfínovi zvukový obraz o skúmanom predmete.
Tieto cicavce veľmi rýchlo plávajú pomocou relatívne malých pohybov vodorovnej chvostovej plutvy. Pohyb im uľahčuje prúdnicový tvar tela a rozmiestnenie podkožného tuku, ktorý tvaruje kožu takým spôsobom, že vírenie vody spôsobené trením je minimalizované. Oči im pred štipľavou slanou vodou chránia špeciálne mastné slzy.
Pol mozgu spí, pol bdie
Delfín dýcha vzduch pomocou dýchacieho otvoru na vrchole hlavy. Na rozdiel od človeka, ktorý automaticky konzumuje a dýcha vedome, delfín sa musí každých 3 až 5 minút nadýchnuť nad hladinou, niekedy aj častejšie. Osemdesiat percent svojho času trávi hľadaním potravy, zvyšok odpočinkom a hrou. Nemá čuch, ale dobre vyvinutú chuť. Dokáže plávať rýchlosťou až 35 km/h. Keď spí, opiera sa o ostatných a jedným okom vždy pozerá. Je to preto, že jedna polovička mozgu odpočíva, druhá bdie a dáva pozor na prekážky a nebezpečenstvo. Po dvoch hodinách sa polovičky mozgu vystriedajú.
Majú aj "pôrodné babice"
Samice delfínov rodia jedno mláďa raz za dva až tri roky. Hneď po narodení sa potrebuje dostať na hladinu, aby sa nadýchlo, pričom mu pomáha matka alebo iná samica zo skupiny. Pri pôrode asistujú "pôrodné babice", ktoré ju chránia pred útokmi žralokov, ktoré by mohla prilákať krv. Rovnakú pomoc poskytujú delfíny aj akémukoľvek zranenému jedincovi. Ihneď po volaní o pomoc priplávajú ostatné delfíny k nemu a snažia sa ho vo vode nadnášať alebo postrkovať, aby sa mohol nadýchnuť na hladine.
Veľmi silný je vzťah medzi mláďaťom a matkou, ktorá s ním zostáva niekoľko rokov, aby ho naučila všetkým schopnostiam. K tým patrí aj využívanie nástrojov. Vo vodách pri Austrálii nosia na ústach morskú hubu, aby si tak chránili hlavovú časť pred nárazmi o morské dno. Najväčším prejavom inteligencie a sociálneho cítenia je príbeh, ktorý sa stal pri Novom Zélande. Delfín Moko ukázal páru veľrýb cestu von z plytkých vôd, aby neuviazli na pláži.
Matka dojčí mláďa najmenej šestnásť mesiacov, takže ďalšie môže priviesť na svet o necelé dva až tri roky. Pravdepodobne sa pári zakaždým s iným samcom.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
