Otvorte len mne, keď zaspievam pesničku: Kozliatka maličké, otvorte mamičke, nesie vám, nesie vo vemene mliečičko, nakŕmi vás sienkom, napojí vodičkou." Lenže vlk tajne pod oblokom všetko odpočúval. Keď koza odišla, spoza dverí spustil: "Kozliatka, otvorte! Mám rožky, vemená plné mliečka, vodičky!" Kozliatka sa rozrehotali, šli sa popukať od smiechu: "Vlk, ty si fakt úchyl! Mamička má tenšie hrdlo a iný hlas. Páľ do čerta!" Vlka to ranilo, smutne sklonil hlavu a vybral sa ku kováčovi, depresívne mrmlajúc: "To je protikampaň, aká nemá obdobu, podvod, klamstvo, čosi neuveriteľné. Ja všetko, čo robím, robím pre kozliatka, a ony sa na mne takto drzo, hyenisticky odbavia..." Nasrdený vlk dorazil ku kováčovi. "Zaplatím, koľko chceš, zaželaj si zákazku, funkciu, všetko vybavím vlastnou hlavou. Len mi teraz ukuj iný hlas, zlatý môj." Kováč sa zamyslel a vraví: "OK, ale bez záruky na konečný efekt, lebo hlas je jedna vec, no ty máš špecifický spôsob frázovania, melódiu reči i spôsob vedenia melodickej kadencie nefinálnych úsekov." Dal vlka na nákovu a kladivom buch, buch, koval mu tenké hrdlo.
Zastal vlk druhý raz pred domčekom a zanôtil už správny text. Kozliatka však opäť nezblbol: "Vlk, ty beťár, stále je to tvoj hlas!" Napajedený vlk spoza dverí podráždene protestoval: "Bláznivé kozľatá! Sa, preboha, spamätajte, to chce silný žalúdok tvrdiť, že vraj toto je môj hlas, ha, omyl! Je to iba sprostý podvrh a vám blahoželám, ako hlboko ste schopné v tej nenávisti klesnúť. Že sa budete na tom teraz odbavovať dnu v domčeku, nepochybujem, nech sa páči, prajem vám všetkým príjemný sexuálny zážitok!" A zas utekal ku kováčovi: "Chcem iný hlas, nie svoj, len podobný môjmu..." Kováč sa bráni: "Veď ti hovorím, že farba, intonácia, tempo reči a spôsob vyjadrovania ťa prezradia, aj keď ti ukujem hrdlo tenké a dlhé jak žirafa. Ale ty si šéf, ty platíš, ja kujem, tak hybaj na nákovu."
Zamaskovaný, vyštafírovaný vlk tretíkrát pri dverách spustil kozí song – pôvabným prekovaným hlasom podobným svojmu pôvodnému krásnemu hlasu. Prd platné mu to bolo. Kozičky už otrávene, klopkajúc si na čelo, vlkovi cez elektronického vrátnika prehovorili do duše: "Počuj ty len sem, vĺčko, však tebe drbe načisto. Ak s tým hlasom neprestaneš klamať, postihne ťa krutý trest a do rána ti namiesto hlavy vyrastie hranol." A tak sa aj stalo. Vlk má teraz veľkú hranatú hlavu, akurát hlas furt ten istý...
P. S.: Po celom Slovensku sa v týchto dňoch potulujú tlupy rôznych zverov. Myslia, že keď zaškriekajú akože iným hlasom, napríklad podobným svojmu, naletíme a dáme sa im zožrať. Lenže ešte je tu farba, a nielen hlasu...
Autor: Jaroslav V. Vrabec
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
