PREŠOV. Ako sa dostane kaderník k motorkám? "Opačne. Ako sa motorkár dostane ku kaderníctvu," reaguje na našu otázku Cibo a zároveň odpovedá: "Jednoducho. V čase, keď som končil základnú školu, vyvstala otázka, čo ďalej. Prišlo mi zaujímavé, že každý chcel byť strojárom, automechanikom, gymnazistom, no ja som hľadal niečo, čím by som sa odlíšil. Do toho raz prišla mamka od kaderníčky a spýtala sa ma, či by som nechcel byť kaderník. V tom čase mi to prišlo ako úžasný úlet, tak som sa na tú školu prihlásil."
Strihanie ho chytilo
Nástup do tejto školy považuje za krok naslepo a mimo. "Nemal som o tom ani šajnu, ale chcel som šokovať," vraví.
Prvé dva roky ho škola nebavila, potom ho to však chytilo. "Zmenila to vo mne Ľudmila Pellová, u ktorej som bol na praxi. Ukázala mi zmysel tejto práce." Odvtedy sa Cibovi darilo, uspel aj na rôznych kaderníckych súťažiach. Stále však mal aj svoju odvrátenú tvár. Motorky.
Motorizmu ako dieťa nefandil
"Nikdy som neinklinoval k motorizmu, nemal som sen, ako iné deti, sedieť na motorke. Jedného krásneho dňa, keď som mal asi 13, 14 rokov, to prišlo. S bratrancom sme sa dostali k prvej motorke, pionieru, a vtedy sa to zlomilo," spomína Peter Luterančík na svoje začiatky.
V priebehu troch rokov sa chlapci dostali k väčším motorkám ako Java 350 či MZ 150, v osemnástich prišiel vytúžený vodičák a už sa to rozbehlo. "Nebolo to už len 'dedinské' vozenie, mohli sme vyjsť na cesty. V Prešove bol motorkársky klub a my sme sa chceli stať jeho členmi. Zisťovali sme, aké sú možnosti, ale neboli sme žiaduci, keďže sme nemali také dobré motorky ako oni," tvrdí Cibo, ktorý neskôr založil vlastný motorkársky klub Free Brothers. Funguje od roku 1999 nepretržite dodnes.
Usadil sa
Prečo sa človek stane motorkárom, to sa podľa Ciba definovať nedá. Ako tvrdí, 99 percent motorkárov žije v "šialenej eufórii a hovorí, že v aute jazdí telo a na motorke duša". Túto vetu považuje Cibo za číry nezmysel. "Je to blud. Na motorke jazdím, lebo to mám rád, neviem definovať prečo. Nehľadám za tým žiadne nezmyselné hlboké myšlienky. O to viac ma uráža, keď príde človek, ktorému kúpil motorku otec a začne mi vykladať tieto bludy o motorke a duši. Takýchto ľudí som stretol veľa."
K motorkám sa viažu aj maléry, aj tie si užil prezident klubu Free Brothers. Inak však vedie normálny život, zaujíma sa o veci verejné, chodí k voľbám a posledné štyri roky žije rodinným životom s priateľkou s dvoma deťmi. "Tento stav mi celkom vyhovuje. Kvôli rodine som trochu ubral aj na veciach okolo motorkárskeho života," dušuje sa.
Logiku to nemá
Ženských kaderníkov si človek predstavuje inak než drsných potetovaných chlapov s motorkami. Cibov príbeh je iný. "V tom sa nedá hľadať logika. Svoj džob mám rád, takisto mám rád motorky. I keď si uvedomujem, že v konečnom dôsledku je to taká moja malá schizofrénia," dodáva P. Luterančík.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
