No a medzi bezpečnostné prvky eurobankoviek patrí aj hologramový prúžok (na bankovkách hodnoty 5, 10 a 20 eur), resp. hologramový znak s menovitou hodnotu (pre bankovky s hodnotou 50 eur a viac). Za objav holografie vďačíme Dennisovi Gaborovi.

Dennis Gabor sa narodil do židovskej rodiny ako Günszberg Dénes 5. júna 1900 v Budapešti. V roku 1902 dostala rodina povolenie zmeniť si meno z Günszberg na Gábor. Ako Gabor uvádza v svojej autobiografii, jeho celoživotná láska k fyzike sa začala, keď mal pätnásť rokov. Začal samostatne študovať a spolu s bratom si v pivnici domu zriadil malé laboratórium, kde robili na tú dobu moderné experimenty s röntgenovým žiarením a rádioaktivitou. V marci 1918 bol povolaný do armády a zo severotalianskeho frontu sa vrátil až po podpísaní prímeria.

Fyzikov ešte nepotrebovali

Napriek záujmu o fyziku začal študovať v Budapešti strojné inžinierstvo, pretože profesia fyzika ešte vtedy v Maďarsku v podstate neexistovala. Neskôr prestúpil na Vysokú školu technickú v Berlíne, kde promoval v roku 1924 a v roku 1927 získal na nej titul Dr.-Ing. Počas štúdia často "odskakoval" na berlínsku univerzitu, kde v tom čase pracovali a prednášali špičkoví fyzici (medzi nimi aj A. Einstein a M. Planck). V roku 1927 začal pracovať pre známu firmu Siemens & Halske, kde urobil svoj prvý vynález – vysokotlakovú ortuťovú lampu s prehriatou parou.

Emigroval do Anglicka

V roku 1933, keď sa v Nemecku k moci dostal Hitler, opustil krajinu a po krátkom pobyte v Maďarsku odišiel v roku 1934 do Anglicka. V tom čase bolo anglické hospodárstvo v hlbokej depresii, takže cudzinci tam ťažko získavali zamestnanie. Gabor napokon získal prácu vo firme British Thomson-Houston, v ktorej potom pôsobil až do roku 1948. Roky v tejto firme považoval Gabor za veľmi plodné: publikoval svoje prvé práce o komunikačnej teórii a vyvinul systém stereoskopickej kinematografie.

Holografia ako "vedľajší produkt"

V roku 1946 získal britské občianstvo a z Gábora Dénesa sa definitívne stal Dennis Gabor. Ako to už býva, jeho objav základných princípov holografie vznikol ako takpovediac vedľajší produkt pri práci na zdokonaľovaní elektrónového mikroskopu. Základnou myšlienkou bolo to, že na získanie dokonalého optického zobrazenia treba využiť všetky informácie vo svetelnej vlne, teda nielen amplitúdu (ako pri bežnom optickom zobrazovaní), ale aj fázu. Tak by sa dal získať úplný (holo) priestorový obraz (graf) nejakého predmetu.

Nevzbudili veľký záujem

Gabor publikoval v rokoch 1946 až 1951 svoju teóriu v niekoľkých článkoch. Na získanie kvalitného hologramu však bolo potrebné mať zdroj tzv. koherentného svetla, a ten v tých časoch nebol k dispozícii. Gaborove práce preto spočiatku nevzbudili veľký záujem. Všetko sa zmenilo až po tom, čo sa na scéne objavili lasery, produkujúce koherentné svetlo. Prvý skutočný hologram bol pripravený až v roku 1963.

Vidíme virtuálny priestorový obraz

Bez toho, aby sme sa púšťali do fyzikálnych detailov, možno povedať, že hologram je dvojrozmerný záznam, z ktorého po osvetlení pod správnym uhlom "vystúpi" do priestoru zdanlivý trojrozmerný obraz predmetu zachyteného na holograme. Holografia má dnes široké uplatnenie v rôznych odboroch, a to napríklad pri výskume malých mechanických a tepelných deformácií i vibrácií. Hologramy sa využívajú aj ako bezpečnostné prvky na bankovkách a iných cenných dokladoch, pretože sa prakticky nedajú kopírovať.

Nobelova cena v roku 1971

Začiatkom roku 1949 prešiel Gabor na prestížnu univerzitu Imperial College v Londýne, na ktorej sa v roku 1958 stal profesorom aplikovanej fyziky a na ktorej pracoval až do svojho odchodu do dôchodku v roku 1967. Na tejto univerzite pracoval na riešení mnohých fyzikálnych problémov, pričom sa zaoberal aj jadrovou fúziou ako potenciálnym zdrojom energie. V roku 1971 dostal Dennis Gabor za objav holografie Nobelovu cenu za fyziku. Gabor, ktorý získal aj množstvo ďalších ocenení, zomrel 8. februára 1979 v Londýne.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.