Páčilo sa tu Keltom, o slávu mesta pod Zoborom sa pričinili naši slovanskí predkovia Samovou ríšou či Pribinom a Svätoplukom, prispeli k nej aj nitrianske kniežatá Ondrej a Belo z rodu Arpádovcov. S Nitrou súvisia aj mnohé povesti.
Krutý bratranec
V nitrianskom Hornom meste, na hrade, sa nachádza Vazilova veža. Jej názov by mal byť presnejší, pretože legenda hovorí o vojvodcovi Vazulovi. Bol to bratranec legendárneho uhorského kráľa Štefana I. Následníkom trónu mal byť po tomto kráľovi jeho syn Imrich. Ten však v roku 1031 podľahol zraneniu, na poľovačke ho smrteľne zranil diviak. V boji o nástupníctvo mal najviac šancí Štefanov bratranec Vazul a po ňom jeho synovia Levente, Ondrej a Belo. Dvaja z nich, Ondrej a Belo, sa uhorským kráľmi naozaj stali. Ibaže museli prejsť kalváriou až pätnásťročnej emigrácie, ku ktorej sa uchýlili pred Štefanovou krutosťou. Ich nešťastného otca Vazula obvinil Štefan zo sprisahania a kruto potrestal. Dal mu vyškriabať oči, kat ho obral aj o sluch tak, že mu do uší nalial horúce olovo. Neboráka napokon uväznili v masívnej východnej veži, ktorú dnes Nitrania nazývajú Vazilova.
Štefanova krutosť voči Vazulovi rozhorčila mnícha Fulgentia. Povesť vraví že nešťastný kráľov bratranec mal nádherné oči – ako dve slnká. Fulgentius i preto vyslovil strašnú kliatbu. Vraj mesto sa za každé Vazulovo oko ocitne po dva dni v čiernej hrôze. Slnko síce bude svietiť, ale v meste bude napriek tomu úplná tma. Celé generácie Nitranov dúfali, že sa tak nikdy nestane. Ale prišiel august 1748 a mesto skutočne napriek slnku na nebi stemnelo. To preto, lebo nad hlavami obyvateľov vytrvalo krúžili nevídané mračná pažravých kobyliek, ktoré aj slnko zatônili. Nitrania sa však nedali, ohňom a hlukom kobylky odohnali. A tak sa po stáročiach kliatba mnícha Fulgentia predsa len naplnila.
Bezodný klobúk žobráka
Návštevníkov mesta Nitrania upozorňujú, že v noci môžu v magickom Hornom meste stretnúť viaceré mátohy. Jednou z nich je chýrne strašidlo, ktoré bude pýtať peniaze. Turistov, ktorí varovania považovali za komické, razom prešiel smiech, keď v slabom nočnom osvetlení zrazu stála pred nimi tmavá postava s klobúkom v ruke. Nebol to žiadny novodobý žiadateľ o podporu, ale chýrne nitrianske strašidlo Risman. Tomu kedysi patril výnosný mlyn, peniažky za zomletie žitka z úrodných polí v okolí sa sypali ako múka do vriec. Keď však niekto prosil mlynára o čo i len malú výpomoc, mnohým by stačilo aj vrecúško otrúb, nedal. Nezľutoval sa ani nad žobrákmi. Lakomec sa po smrti dočkal trestu – za svoju skúposť musí dodnes v tmavých uličkách pod hradom žobrať. Beznádejne, lebo aj keď mu vraj nejaký ustráchanec nasype do klobúka pár drobných, peniaze zmiznú, lebo klobúk je bez dna.
Hľadá hlavu
Ďalšie známe nitrianske strašidlo utrpelo oveľa väčšiu stratu. Očividne urodzená postava hľadá pred jednou nitrianskou kúriou - svoju hlavu. Tajomná postava je známa z histórie. Kúria, pred ktorou ju možno stretnúť, patrila totiž šľachtickému rodu Ocskayovcov a bezhlavý Ladislav bol slávnym Rákocziho generálom. Tento kurucký vodca roky statočne bojoval proti cisárskym habsburgovským vojskám. Potom však Rákocziho zradil a rozmnožil rady cisárskych vojakov. Keď Nové Zámky, kde k zrade došlo, dobyli kuruci, generála Ocskaya na námestí v roku 1710 sťali.
Corgoň nie je pivo
Nitra bola v čase tureckých nájazdov cieľom ázijských agresorov. Mnohí statoční obrancovia prišli o život. Hlavne jeden z Turkov pozabíjal pri obliehaní hradnej brány množstvo chlapov. Dostalo sa mu trestu. Pri osudnej bráne máta obrovské čierne psisko s krvou podliatymi očami – to je na psa zakliaty vraždiaci Turek, ktorý však už nikomu neublíži.
Ale aj jeho spolubojovníkom sa dostalo pomsty. Pričinil sa o ňu chýrny nitriansky kováč Juraj. Bol taký mocný, že keď vraj treskol kladivom, triaslo sa celé mesto. Keď Turci útočili, herkulovský Juraj sa vyrútil z vyhne a z kopčekov Horného mesta spúšťal na útočníkov obrovské kamene. Úspešne ich zahnal. Vďaky sa okrem sochy v meste nečakane dočkal aj od nás – súčasníkov. Kováč sa totiž volal Juraj Corgoň a tak sa jeho meno skloňuje často aj dnes. V krčmách.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
