Vtedy si totižto predstavoval, že v tom čase už budú ľudia kdesi na Marse a on ako muzikant dávno zapadnutý prachom. Na scéne sa však drží už celých tridsaťštyri rokov, vo vrecku má niekoľko desiatok ocenení a v hlase stále dostatok síl.

Miroslav Žbirka, v médiách tiež často nazývaný ako Miro či Meky Žbirka, je synom Slováka a anglickej matky, bývalej účastníčky v súťaži Miss. Po spoločenským "faux pas", v ktorom československý vojak v Anglicku omylom vypil Angličankin nápoj, vznikol neskôr manželský zväzok žijúci v Československu.

Mirova matka, učiaca ho tiež angličtinu, podporovala syna aj v hudbe, ku ktorej ho priviedli starší bratia Jason a Toni. Vzhľadom na anglické korene rodiny súrodenci nemali so získavaním zahraničných gramoplatní problém, a tak sa bez problémov dokázali orientovať v nových zahraničných vlnách. Bratia Žbirkovci radi hrávali skladby svojich obľúbencov, čo bol podnet aj pre malého Mekyho.

Učaroval mu Beatles

Prvé kroky jeho kariéry viedli na bratislavské Račianske mýto, kde hrával skladby pre seba i kamarátov. Zväčša šlo o repertoár skupín Beatles, Rolling Stones, Elvisa Presleyho či iných populárnych hudobníkov. Jeho devízou popri hre na gitare bola aj angličtina a texty, ktorým vďaka mame rozumel. J

eho kvality si všimol aj muž, ktorý Mekyho v jeho šestnástich rokoch oslovil a poslal ho do klubu ROH, kde mala údajne skúšať kapela hľadajúca gitaristu. Stretnutie dopadlo úspešne a Meky sa nadlho stal súčasťou profesionálnych i poloprofesionálnych kapiel.

"Stále sa mám čo učiť"

Na scéne funguje dodnes, aj keď tomu ťažko verí. A dokonca s megaúspechom, ktorý sa potvrdil aj na jeho poslednom turné, ktoré ukončil len pred pár dňami.

Zariskoval a pred svojím publikom sa predviedol v úplne inej verzii, na akú boli u neho doteraz zvyknutí. Vystúpil so symfonickým orchestrom Istropolitana, pred ktorým mal poriadny rešpekt.

"Našťastie to dopadlo výborne. Bola to pre mňa absolútne nová skúsenosť, náročná na spievanie aj zorganizovanie. Musel som myslieť na veci, na ktoré pri koncertovaní s kapelou nemyslím. Orchestrálna technika si vyžadovala presnú teplotu v hale, niektoré veci sme ani nevedeli a za jazdy sme ich vychytávali. Stále sa mám čo učiť," hovorí Meky.

Dcéra berie otcovu kariéru s nadhľadom

Spoluprácu so 40-členným bandom si vysníval už dávnejšie. Vie, že neprišiel s ničím novým a že nad tým uvažovali už v čase fungovania Modusu či Limitu. Realizáciu však stále odkladal. Až dodnes. Prinútila ho agentúra a vraj na neho takáto metóda zaberá najviac.

"Som typ človeka, čo robí veci najlepšie pod tlakom. Fungujem takto už celé roky a zatiaľ to vychádza," pochvaľuje si muzikant, ktorého kapela Istropolitana očarila svojím prístupom.

"Dnes sa už málokedy vidí, že muzikanti hrajú s radosťou. Ich to bavilo, mali sme si navzájom čo dať," dodal.
Spolu s Mekym sa na šiestich koncertoch prekvapivo objavila na pódiu aj jeho dcéra Linda. Tá nahradila speváčku Martu, ktorá mala byť hosťom turné, no ochorela. Dcéra najznámejšieho speváka a legendy Mira Žbirku sa postavila pred otcových divákov s prirodzenou dávkou sebavedomia a úplne bez strachu. Tento pocit jej závidel dokonca aj samotný Meky.

"Keď mala prísť na pódium Linda, strašne som sa triasol. Nie je profesionálna speváčka a ja som od nej vyžadoval veľa, ale zvládla to výborne. Veľakrát sa stalo, že som zabudol text, kým ona spievala všetko ako mala, a tak som šiel podľa nej. Nič neriešila, užívala si to. Ona nie je prehnane ambiciózny človek, ktorý chce byť za každú cenu na pódiu. Jednoducho prišla, normálne zaspievala a odišla. Nič ju nezaskočilo," zamyslel sa.

O syna hudobníka má obavy

Linda Žbirková zatiaľ vlastné hudobné projekty nemá, no podľa jej otca hrá celkom slušne na klavíri. "Nebezpečenstvo" však pre M. Žbirku predstavuje jeho syn David, ktorý má vlastnú kapelu.

"Nieže by som mu chcel v tomto zabrániť... Viem však, aké ťažké to dnes muzikanti majú. Človek nikdy nevie, ako sa jeho kariéra vyvinie. Vidím do kuchyne toho celého a aj to, že napríklad ja dnes ešte spievam, považujem istým spôsobom za zázrak. Mne by ani nenapadlo, keď sme začínali v sedemdesiatom šiestom a založili Modus s Marikou a Jankom Lehotským, že budem v roku 2010 hrať v Košiciach. Keby mi toto niekto vtedy povedal, tak by som odpovedal, že ľudia budú v roku 2010 žiť na Marse. Považoval som to za nereálne, ale je to tak," konštatuje s úsmevom spevák, ktorý sa na scéne drží už 34 rokov a stále v bezchybnej forme.
"Je to umenie. Muzikantstvo je neistý chlebík, a aj preto mám o syna isté obavy. Aj teraz viem, čo ma čaká na najbližší rok, ale potom mám len otáznik. Je to otázka odozvy od publika," dodal presvedčene.

Mekyho rituály pred koncertom

Po každom koncerte má prvý Zlatý slávik zaužívané tri rituály. Keď príde do šatne, podpíše sa vytrvalým fanúšičkám na fotografie, potom sa však pohodlne usadí a v pokoji popíja červené vínko. Napriek tomu sa označeniu pôžitkár bráni.

"Rád si dám červené vínko. Robí mi dobre na hlas, dobre sa mi po ňom spieva. Musím však odhadnúť správne dávky. Keby som si totiž dal fľašu pred koncertom, bol by som síce šarmantný, ale nebolo by to o hudbe," dodal so smiechom. Pohodový a vždy elegantný spevák si tiež po každom turné dopraje dlhší oddych v prírode Tatier, ku ktorým má veľmi blízky vzťah.

"Chodievame tam pravidelne koncom roka na Silvestra. Aj teraz, keď sme šli do Košíc okolo Tatier, sa ma Linda pýtala, či pôjdeme. Nechcem príliš plánovať, čo bude, ale verím, že sa tam dostaneme," povedal opatrne. Po každom vystúpení Miro tiež poslušne telefonuje svojej manželke Katke.

"Občas so mnou ešte chodieva na koncerty. Keď nejde, vždy jej potom volám, ako to dopadlo," prezradil.

Doma hovoria slovensky aj česky

Meky žije so svojou rodinou v Čechách, čo je cítiť aj na prízvuku jeho detí. U nich doma sa hovorí po česky aj slovensky, no prevláda čeština.

"Linda so mnou naspievala pesničku Lásky bezbranných. Spievala ju so mnou na koncerte v Bratislave a jej slovenčina je v pohode. S Katkou hovorím po slovensky, s deťmi po česky. Pod kožu sa im slovenčina dostáva podvedome. Ja by som tiež dokázal hovoriť po česky, snažil by som sa vyslovovať "ř" a bolo by to v poriadku, ale som si istý, že by som povedal slovo, ktoré neexistuje. Niekedy to je u nás komické. Hovorím s deťmi po česky a naraz sa z kuchyne ozve: Toto slovo v češtine neexistuje!" smeje sa potomok Slováka a Angličanky. Ten si doma na televíznom prijímači dokonca nastavil všetky slovenské a české programy, aby bol denne v obraze.

Keď po Mekym pokrikujú, deti to nevnímajú

Pre svoje deti sa snaží byť príkladným otcom, aj keď si uvedomuje, že sa to popri pracovnej vyťaženosti nepribližuje k ideálu. Napriek tomu si nájde čas zájsť s nimi na dovolenku alebo aj do kina. Občas sa stáva, že po nich pokrikujú neznámi ľudia, no Linda a David to už nevnímajú.

"Moje deti ma berú najmä ako otca. Predtým to vôbec neriešili, teraz už sú staršie a dokážu si to vysvetliť. Už vedia, že si ľudia chodia jednoducho po podpisy," vysvetlil Meky.

O tom, že im chce len to najlepšie, svedčí aj fakt, že jeho deti neštudujú na obyčajných školách. Navštevujú takú, v ktorej sa učia hrou.

"Dal som ich tam najmä kvôli Linde. Som rád, že sme nezaváhali. Chodila do klasickej škôlky a potom do škôlky orientovanej na angličtinu. V tej klasickej ju stresovala disciplína. A to by ju čakalo aj v škole. V Škole hrou je osobitejší prístup k deťom. Presadzujú sa tam novátorské prístupy. Keby som bol malý chlapec, chodil by som do takej školy rád. Chodil som do školy s nápisom Lenin žije a musel som mať ruky za chrbtom. To moje deti našťastie nezažívajú," dodal na záver.

Žbirkovci. Majú pevný vzťah, po každom koncerte, ak nie je Katka prítomná, jej Meky zavolá. Foto: veja


V skvelej forme. Môže za ňu prirodzený optimizmus i kvapka červeného vínka. Foto: veja

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.