Sabína - vodná záchranárka
Béla IV. z rodu uhorských Arpádovcov bol prvým kráľom, ktorému povesti pripisujú podiel na vzniku pôvabného šarišského mesta na brehoch rieky Torysa. Ako je z histórie známe, prehral v apríli 1241 bitku s Mongolmi pri rieke Slaná a keďže ho vojaci obávaného Batu chána vytrvalo prenasledovali, doputoval až k rieke Torysa. Tá býva na jar často rozvodnená a keď ju nešťastný kráľ chcel preplávať, začal sa v divokých vlnách topiť. Kde sa vzala, tu sa vzala, rata prišla z člna. Plavila sa v ňom smelá Sabína, ktorá Bélu z Torysy nielen vylovila, ale doma aj náležite zaopatrila. Tak kvalitne, že kráľ jej dočasne prenechal nielen svoje premočené textílie, ale dostala do úschovy dokonca aj korunu. Prianím záchranárky, keď potom nechcel šetriť na odmene, bolo, aby si na ňu spomenul - a jej prianie splnil kráľ pomenovaním mesta – Sabinov. Čo by sedelo, pretože v prvej písomnej zmienke o tomto meste päť rokov po vodnej dráme, teda už v roku 1248, kotví meno zakladateľky našej vodnej záchrannej služby Sabíny. V roku 1299 už kráľ Ondrej III. udelil Sabinovu také mestské práva, z akých sa tešili neďaleko kvitnúce spišské mestá.
Keď bol šľachtic za zbrojnoša
Ibaže hrad Šariš neďaleko Sabinova opriada o založení mesta Sabinov iná povesť. Vo svojej známej knihe povestí z roku 1829 ju zaznačil Alojz Mednyanský. S predošlou má spoločnú ďalšiu postavu z kráľovského rodu. Na hrade Šariš prebýval vojvodca Štefan, mladší brat kráľa Ľudovíta I. zvaného Veľký. A hoci sa vďaka bratovej veľkorysosti mohol dosýta venovať všakovakým kratochvíľam, lásku ešte nestretol. Na to musel zablúdiť k sídlu nevľúdneho rytiera Tharczaya alias Toryského - na hrad Kamenica. Predvídavo sa strážcom predstavil menom svojho verného zbrojnoša Gergelya. Počul, že rytier bol náramne podozrievavý k mužským návštevníkom. Mal totiž krásnu dcéru - Sabínu - ktorú si strážil ako oko v hlave. Vojvodca Štefan sa o Sabínke dozvedel od Tharczayho kastelána, s ktorým na tajomnom hrade večer popíjal. Ten mu mladú dámu vykreslil tak nadšene, že Štefan ju chcel vidieť. Zariskoval a podarilo sa mu zahliadnuť Sabínu, keď ocinkovi servírovala raňajky. Bola to klasika - rozprávková láska na prvý pohľad, ktorej však devin otecko neprial. Mladí ľudia sa napriek tomu dokázali stretať a Štefan napokon naprojektoval Sabínkin únos. Hlavnú úlohu v ňom zohral Štefanov verný zbrojnoš Gergely a hoci mu pri únose Sabínin najedovaný apko prestrelil šípom mocné rameno, výrazne sa pričinil, že jeho šéf vojvodca Štefan a jeho láska Sabína si padli do náručia. Na mieste, kde sa tak stalo, založil potom Štefan mesto Sabinov. A zbrojnoš Gergely, ako sa z pôvabnej povesti dozvedáme, tiež zaprofitoval. O jeho hrdinstve rozprával celé generácie Štefanom udelený gergelyovský erb. Bolo na ňom šípom prestrelené rameno s bičom - a troma ružami. Kým by však zaznel príslovečný zvonec o rozprávkovom šťastnom konci, načim pripomenúť, že vojvodca Štefan sa narodil v decembri 1332, a to mal Sabinov viac ako tri desaťročia známe kráľovské privilégiá...
Preto je celkom možné, že obe zakladacie povesti o podiele dám s krstnými menami Sabína mali oveľa starších predskokanov. Ďalšia legenda odvodzuje názov mesta od kmeňa slovanských Sobov/Sabov, ktorých z úrodných nížin vyhnali hunskí nájazdníci a časť emigrantov sa usídlila pri Toryse presne tam, kde je dnes Sabinov.
Tí, čo sa o založenie a pomenovanie Sabinova pričinili, si miesto nevybrali zle a ich potomkovia úspešne budovali slávne mesto, dlho jedno z najúspešnejších na východe Slovenska. Sabinov má zaujímavý erb - hlavu na tanieri. Môže za to ďalší kráľ - Herodes, ktorý takto doručil krvilačnej Salome hlavu svätého Jána Krstiteľa. Erb je pripomienkou mučeníka, ktorému je zasvätený gotický sabinovský chrám, jedna z najväčších vzácností tohto mesta.
Sabinovu dodal slávu aj novovek. V horšom zmysle slova zlopovestnou armádnou basou, v ktorej boli v rokoch komunistického režimu väznení známi čierni baróni. V lepšom prípade je Sabinov zviditeľnený legendárnym oskarovým filmom Obchod na korze, ktorý tam v minulom storočí skvelí herci Ida Kaminská a Jozef Kroner nakrúcali. Ich osudný arizačný obchodík nájdete na korze aj dnes.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
