Ľuba Blaškovičová chcela byť letuškou i policajtkou

Ľuba Blaškovičová bola od malička všetranne zameraná, preto aj jej sny o povolaniach, ktorým sa chcela venovať, boli od seba diametrálne odlišné.

"Veľmi som chcela byť letuška. Ale len do chvíle, kým som si neuvedomila, že to lietadlo sa bude aj kývať. Tak som presedlala na profesiu policajtky, aby som si mohla sama urobiť poriadky. A po herectve som zas túžila, aby som sa mohla ukazovať, nosiť parochne a krásne princeznovské šaty," smeje sa herečka, ktorej neskôr zavoňala aj politika.

"Neviem, čo sa mi ako podarilo, ale myslím, že to, čo sa mi splnilo, je sen o tom robiť iným radosť. Na Košické imaginácie, ktoré sme zorganizovali v lete, mám doteraz vynikajúce odozvy."

Jediným jej nesplneným snom ostalo, aby sa jej nebohý manžel Peter Rašev stal primátorom mesta alebo prezidentom. Sama vraj po takých funkciách netúži. "Ale byť slovutnou pani ministrovou by sa mi páčilo," dodala so smiechom.

Režisér Michal Spišák v duši túži po herectve

"Ako malý som zapadal do skupiny chlapcov, ktorí túžili byť smetiarmi, neskôr som chcel byť futbalista. Nič z toho sa mi nesplnilo a skončil som ako divadelný režisér," vraví Michal Spišák (na snímke).

Jeho nebohý otec, režisér Karol Spišák mal na to, prečo sa obaja jeho synovia vydali v jeho šľapajach, vlastné vysvetlenie: "Doma videli, že každý blbec môže robiť režiséra, tak sa na to dali," zvykol žartovať.

A jeho syn dnes jeho teóriu rozvíja o ďalšie argumenty. "Divadlo je predovšetkým o herectve. A tak každý, kto sa okolo neho motá, túži byť hercom. Herec je ten, čo je zaujímavý, koho vidieť. No nie každý má na to talent a odvahu prezentovať sa. A práve tí, čo to nemajú, ale chcú sa k herectvu dostať čo najbližšie, sú režisérmi. Ak človek nemá predpoklady na to byť režisérom, je dramaturgom, pretože aj oni majú k hercom ešte veľmi blízko, ale už sú teoretickejší. A kto ani toto nedokáže, je divadelný teoretik. No všetci títo v skryte duše túžia byť hercami," vraví Spišák, ktorý si úlohu herca vyskúšal vo Voľných manželských vzťahoch.

"Myslím si, že to bola dobrá skúsenosť a že by ju mal absolvovať každý režisér, aby vedel, prečo nie je hercom. Keď som vtedy hral, povedal som si, že to už nikdy neurobím. No musím sa priznať, že táto skúsenosť už oslabuje a moja skrytá túžba tu stále je," dodáva.

Danu Košickú lákala archeológia

"Chcela som byť archeologička. Ale to nie je kariéra, skôr poslanie, nenápadná práca. Prišiel však neočakávaný zvrat a stala som sa herečkou," smeje sa Dana Košická (na snímke), ktorá by sa vraj bez problémov uplatnila aj v iných profesiách.

"Okrem administratívy by som zvládla takmer všetko. Nedávno som pri prestavbe môjho domu pracovala s murármi a zistila som, že by som bola celkom schopný stavbyvedúci," dodáva vynikajúca herečka.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.