inde mimo Slovenska, ohlasuje predseda SaS reprízu fotenia aj pre ďalšie kolo. Alebo, ako alternatívu, navrhuje zrušiť tajnú voľbu a nahradiť ju verejnou, keďže (tajná) „je živná pôda pre rôzne politické hry“.
Veľmi pekne. Teraz by sa dalo opäť filozofovať (ako vo štvrtkovom komentári) a predvádzať ctenému predsedovi NR SR (!!), že demokracia nie je rovná daň, ani, hm, odvodový bonus. Škoda ale slov, jeho nápad už totiž testovaný bol, takže sa môžeme spoločne pozrieť na výsledok i základnú neresť slovenských politikov, ktorou je prevádzková slepota, provinčná zahľadenosť na vlastný dvor, čo im prekáža vo výhľade čo len za najbližší plot.
Experiment so zmenou tajného hlasovania na verejné sa totiž udial pred dvoma rokmi v Česku. A v hre nebol akýsi prokurátor, ale sám prezident republiky. Návrh na verejnú voľbu presadila koalícia komunistov s ČSSD, ku ktorej sa pridali zelení, keďže mali iného kandidáta (Švejnar) ako koaličný partner ODS. Na základe „argumentov“, ktoré dnes akoby Sulík opísal od KSČM a spol. („naši voliči majú právo vidieť, za koho budeme hlasovať (...), neprajú si, aby sme sa ukrývali za tajnosť voľby“), sa voľba zmenila na jeden z najväčších škandálov českej politiky, s vložkami ako nezákonné nahrávky, vyhrážanie sa smrťou a inými mafiánskymi praktikami. Päť poslancov opozície, ktorí volili v prvom kole Klausa, dostalo poštou obálku s nábojnicou. Jeden z nich pred druhou voľbou skolaboval a skončil na psychiatrii. A istá zelená poslankyňa pred posledným kolom zmizla z povrchu zemského a vynorila sa až tri dni ex post...
Zmena hlasovania na verejné problém zákulisných hier nerieši.“
Indície, že ten, kto by volil inak, než diktuje strana, musí byť zaručene podplatený, eventuálne vydieraný, vniesli do verejnej voľby taký extrémny tlak, že pre slobodné rozhodovanie nezostal žiaden priestor. Iste, niet pochýb, že korupčné a lobistické vplyvy v českej prezidentskej voľbe hrali (z oboch strán). Zmena hlasovania tajného na verejné s motiváciou odhaliť „zradcov“, resp. násilím si vynútiť stranícku disciplínu, však problém rôznych „záchodových“ machinácií, resp. „zákulisných hier“ (Sulík) vôbec neriešila. Naopak, prehĺbila ho do tej miery, že vyhrotená atmosféra nátlakov, zastrašovania a vydierania morálne spochybnila výsledok voľby.
Sulík tým, že fotí a chce znásilniť pravidlá, sa nepriznáva k ničomu menšiemu, než k nedôvere vo vlastných ľudí. Respektíve má pocit, že keby došlo k zvoleniu Trnku, poslancom SaS neuverí verejnosť, že hlasovali, ako mali. To je ale jeho problém. Mal by si položiť otázku, prečo nikomu ani nenapadne také dačo, že za Trnku by mohli zahlasovať napr. poslanci OKS... Aký je asi dôvod toho, že Dostál a spol. necítia potrebu ukazovať sebe vzájomne i svetu, že ako volili?
Keďže Českom sme sa podopreli, tak to tam aj uzavrime. Šéfredaktor Reflexu končí svoj posledný editorial takto: „Každé popretie a popľuvanie princípov demokracie (...), je cesta k novým Hitlerom. Budú vyzerať inak ako Adolf, ale budú to tiež veľkí sekáči“. Amen.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
