Prvú expedíciu tvorili americký astronaut Bill Shepherd a ruskí kozmonauti Jurij Gidzenko a Sergej Krikalev. Táto trojica odštartovala z kozmodrómu Bajkonur 31. októbra 2000 na palube lode Sojuz a na stanicu ISS "vstúpila" 2. novembra 2000. Odvtedy je stanica ISS permanentne obývaná.
Dielo medzinárodnej spolupráce
Desiate výročie obývania ISS je príležitosťou spomenúť niekoľko základných faktov a údajov o tejto stanici, ktorá je najväčšou umelou družicou, aká kedy obiehala okolo Zeme. Stanica, ktorá je stále ešte takpovediac vo výstavbe, je dielom širokej medzinárodnej spolupráce medzi americkou vesmírnou agentúrou NASA, vesmírnymi agentúrami Ruska, Japonska a Kanady a 11 členmi európskej agentúry ESA. Stanica má modulárnu konštrukciu, pričom jej prvým komponentom bol ruský modul Zarja, vypustený 20. novembra 1998.
14 pretlakových modulov
V súčasnosti pozostáva stanica zo 14 pretlakových modulov, pričom v blízkej budúcnosti pribudnú ešte dva moduly. Výstavba stanice má byť ukončená v budúcom roku. Stanica je skutočne obrovským objektom, a preto ju dobre vidno aj voľným okom. Dĺžka samotnej stanice je 51 metrov, dĺžka priečneho nosníka, na ktorom sú namontované aj solárne články, je až 109 metrov. Obývateľný objem stanice je okolo 360 kubických metrov, čo je porovnateľné s objemom amerického domu s piatimi spálňami.
Váži 370 ton
Celkový objem stanice je 837 kubických metrov. Hmotnosť stanice v súčasnosti je niečo vyše 370 ton. Na stanici sú dve kúpeľne a malá telocvičňa. Stanica sa okolo Zeme pohybuje po dráhe, ktorej perigeum (najmenšia vzdialenosť od zemského povrchu) je 278 km, apogeum (najväčšia vzdialenosť) je 460 km. Obvykle sa však stanica pohybuje vo výškach od 340 do 360 km.
Za mesiac dva kilometre
Aj v takýchto výškach sú ešte zvyšky atmosféry, ktoré stanicu brzdia, čo vedie k poklesu dráhy o približne dva kilometre za mesiac. Preto musí byť stanica z času na čas "posunutá" na vyššiu obežnú dráhu. Obežný čas stanice je približne 91 minút, takže za deň vykoná stanica 15,7 obletu okolo zeme. Priemerná rýchlosť stanice je 27 743,8 km/h, čiže približne 7,7 kilometra za sekundu.
Výskumné laboratórium
Stanica v podstate slúži ako výskumné laboratórium, v ktorom možno (na 29 výskumných zariadeniach) vykonávať v podmienkach mikrogravitácie experimenty v oblasti biológie, chémie, medicíny, fyziológie a fyziky. Zdrojom elektrickej energie je osem dvojíc veľkých solárnych článkov, ktoré môžu dávať výkon až 120 kW. V čase, keď je stanica v tieni (35 minút pri každom oblete), dodávajú elektrickú energiu nabíjateľné nikel-vodíkové batérie.
Už 196 astronautov
Zaujímavosťou je, že počas každej takejto "noci" sa veľké slnečné články otočia tak, aby boli paralelné so smerom letu (teda aby mali čo najmenší aerodynamický odpor). Vesmírnu stanicu ISS už "navštívilo" 196 astronautov, pričom v súčasnosti je na ISS šesťčlenná posádka (expedícia 25). K ISS bolo doteraz vyslaných 103 lodí, z toho 67 ruských, 34 amerických (raketoplány) a po jednej európskej a japonskej lodi.
150 vychádzok do vesmíru
Pri výstavbe, údržbe a opravách stanice ISS vykonali astronauti 150 vychádzok do voľného vesmíru, a to v celkovom trvaní vyše 944 hodín. Stanica drží rekord v najdlhšej nepretržitej prítomnosti ľudí vo vesmíre, keď 25. októbra prekonala doterajší rekord 3 644 dní - tak dlho bola striedajúcimi sa posádkami kozmonautov nepretržite obývaná ruská vesmírna stanica Mir. Za desať rokov trvalej prítomnosti astronautov na palube ISS vykonala stanica 57 361 obletov okolo Zeme, pričom preletela vyše 2,4 miliardy kilometrov (to je osem ciest k Slnku a späť).
Vidno ju voľným okom
Ako sme už spomenuli, ISS možno vidieť voľným okom. Náhoda tomu chcela, že práve pri desiatom výročí trvalého obývania (teda minulý utorok) preletela Medzinárodná vesmírna stanica o 17:12:49 prakticky kolmo nad hlavami Košičanov, pričom ju bolo nádherne vidieť. Ten istý zážitok môžete mať aj dnes - teda pokiaľ bude jasno. Pri svojom prvom dnešnom viditeľnom prelete nad východným Slovenskom sa ISS objaví o 17:04 nad západoseverozápadným obzorom, o 17:06:43 bude najvyššie (56 stupňov) nad obzorom (na severoseverovýchode) a o 17:08:39 zapadne nad východným obzorom.
Jasnejšia ako najjasnejšia hviezda
Stanica bude opäť najžiarivejšou "hviezdou" na podvečernej oblohe, keď jej zdanlivá jasnosť bude -3,4 (najjasnejšia hviezda, Sírius, má zdanlivú jasnosť -1,5). Pri ďalšom oblete bude ISS vidno len jednu minútu (od 18:39:13 do 18:40:13, pretože potom vstúpi do zemského tieňa), a to nízko nad západným obzorom. Za jasného počasia bude stanicu mimoriadne dobre vidieť (jej zdanlivá jasnosť bude až -3,6) aj zajtra, keď o 17:33 preletí zo severozápadu na juhovýchod prakticky nad našimi hlavami.
Traja astronauti a traja kozmonauti
Uvedené časové údaje platia presne pre Košice, ale údaje pre celé územie východného Slovenska sú len málo odlišné (pre zemepisné súradnice vášho bydliska si údaje môžete nájsť na stránke www.heavens-above.com). Keď sa vám ISS pošťastí vidieť, tak vedzte, že v súčasnosti na je palube pracuje šesťčlenná posádka (Expedícia 25), ktorej velí americký astronaut Doug Wheelock a ktorej členmi sú americkí astronauti Scott Kelly a Shannon Walkerová a ruskí kozmonauti Oleg Skripočka, Alexander Kaleri a Fjodor Jurčikin.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
