eti. Aj keď to znie priam gýčovo, našla to, po čom mnohé ženy iba tajne túžia. Pravú lásku.
Do Košíc ste prišli v rámci módnej prehliadky. Predvádzanie je vaším prioritným zamestnaním a kvôli nemu musíte takmer denne cestovať. Neprekáža vám to?
- Našťastie mám tú výhodu, že veľmi rada šoférujem, takže pre mňa naozaj nie je problém ísť kamkoľvek, nielen po Slovensku, ale aj do iných krajín. Niekedy sa ale musím priznať, že keď dostanem ponuku ísť robiť mimo Slovenska, nechce sa mi. Nesmiem byť však lenivá, to, čo robím, je krátkodobá robota a musím to využiť, pokiaľ sa to dá.
Dívate sa na to celkom triezvo...
- Je to tak, nepotrebujem klamať samu seba, mám dosť rokov na to, aby som vedela, ako veci chodia.
Koľko predpokladáte, že budete v modelingu ešte pracovať?
- Ťažko povedať, uvidím, ako budem vyzerať, od toho sa odvíja všetko. Niekedy sa stane to, že istej modelky sa ľudia presýtia. Nikdy neviem, čo sa ako vyvinie.
Ste od niečoho v móde závislá?
- Úplne na všetkom. Donedávna som bola závislá na spodnej bielizni, dokázala som si kupovať komplety aj každý tretí deň. Teraz je to však nemožné, keďže som si pred dvomi rokmi dala zväčšiť prsia. Na moju veľkosť 70 E až F neexistujú komplety, takže musím objednávať zo zahraničia. No prsia si kvôli tomu zmenšiť v žiadnom prípade nenechám, som takto dokonale spokojná.
Nie je náročné neustále si strážiť líniu, ktorá je základom vášho povolania?
- Ja ju mám danú geneticky. Moja mamina bola veľmi veľa rokov stále chudá, aj keď už mala mňa s bratom. Ja som donedávna chodievala cvičiť, ale už asi rok som sa v posiľňovni neukázala, za čo sa stále karhám. Vážim od 47 do 51 kíl, váha mi kolíše, mám obdobie, kedy som pribratejšia, kedy štíhlejšia. Teraz som už niekoľko mesiacov štíhlejšia a takto sa veľmi dobre cítim.
Ja mám pocit, že ste krehká a veľmi slabá...
- Možno tvorí tento dojem moja útlosť. Mám užšiu kostru ako iné dievčatá, nosím XS nohavice aj veci. Ľudia sa často čudujú, že mám meter sedemdesiat a som malá a útla. Ale necítim sa slabá, alebo žeby som padala z nôh.
Staráte sa nejako špeciálne o svoje zdravie a životosprávu?
- Absolútne nie, vždy si hovorím: Eva nejedz o desiatej tortu, Eva nejedz o polnoci vysmážaný rezeň. Neviem tomu odolať... Mám veľký problém so sladkosťami. Niekedy si uvedomím, že som za celý deň nezjedla nič slané, či nebodaj vitamínové...
V relácii Bez servítky ste sa predstavili ako vrtká kuchárka. Varievate rada?
- Veľmi. No teraz na to vôbec nemám čas. Varí ale môj priateľ, takže to máme tak podelené, že raz on, raz ja. Kedysi som varila pre mojich rodičov a brata, dnes veľmi nemám komu vyvárať, lebo priateľ je celý deň preč, tak sa napapá vonku.
Donedávna ste bývali v Nitre, teraz ste v Bratislave. Je vám tam lepšie?
- Určite. Ja som vždy hovorila, že do Bratislavy by som nikdy nešla a nikdy by som nechcela Bratislavčana. Úplne náhodou som sa ale zamilovala do Bratislavčana, ku ktorému som sa po troch dňoch známosti nasťahovala a bolo vybavené. Som šťastná a spokojná ako nikdy v živote. Neverila som, že niečo také môže človek cítiť.
S bývalým partnerom ste sa rozišli po šiestich rokoch známosti. S novým Michalom Menkynom ste necelých osem týždňov. V čom je lepší?
- Je veľký dobrák. Je milý, pozorný, dobrý, verí v duchovno, veľmi sa stará o svoju dušu a preto vie ostatných ľudí robiť šťastnými. Pre neho nie sú dôležité povrchné hodnoty, ale to, čo cíti vo vnútri. Je fakt pozorný, milý, láskavý, snaží sa, vie žehliť, upratuje, varí mi. Je taký dobrý, až.... neviem to ani opísať...
A takého ste našli v Bratislave?
- Neverila som tomu, že sa tam dá taký nájsť. Ale on je tak vychovávaný, pochádza z rodiny, kde sú všetko slušní a milí ľudia.
Takže sa poznáte už aj s jeho rodinou?
- Nie, ešte osobne nie. Aj keď ja som ho do mojej rodiny zobrala teraz pred týždňom a zoznámila som ich.
Vnímate to už ako vzťah, ktorý bude na celý život?
- Určite. Je to chlap, ktorého by som nikdy nechcela stratiť. Budem sa snažiť urobiť úplne všetko preto, aby to so mnou vydržal.
Hovoríte to tak, akoby to s vami bolo ťažké...
- Myslela som skôr moju prácu. Ale zatiaľ je voči mne aj mojej robote veľmi tolerantný. Vedel, do čoho ide, aj keď sme náš vzťah neplánovali. Pomáha mi, občas ma sprevádza, no nie často, lebo je pracovne vyťažený. Má agentúry a robí rôzne podujatia a eventy.
Keď si nájdete čas pre seba, predpokladám, čím ho vyplníte... No aké máte ďalšie spoločné záujmy?
- Minule som sa smiala, keď sa ma ktosi pýtal, čo robíte, keď ste spolu? Tak som odpovedala, že: čo asi, keď sme spolu tak krátko... Ale voľného času máme málo a keď si nejaký nájdeme, chodíme spolu na výlety so psíkmi, do lesa alebo aspoň do mesta, na večeru.
"Psík"... máte obrovskú nemeckú dogu, ktorá váži viac ako vy. Putovala teda z Nitry s vami?
- Psík išiel so mnou. Mám veľké šťastie, že môj terajší partner má rád zvieratká, ten predošlý nemal. Sám má psa a o to je to vzácnejšie. Neľúbi iba mňa, ale aj môjho psa, ktorý si to nesmierne váži, lebo cíti lásku z oboch strán. Je to to isté ako u dieťaťa. Je úplne šťastný, dokonca tam má frajerku, za domom les Miško ho učí veľa vecí, je temperamentný a šikovný.
Keď ešte aj psy si rozumejú, tak to naozaj musí byť osudová láska...
- Je. Vždy som hovorila, že sa nechcem vydávať a ak aj áno, tak niekde na pláži. Ale akonáhle som začala byť s Miškom, pri ňom som nadobudla pocit, že jeho si zoberiem. Poznali sme sa niekoľko mesiacov a zbežne. Stretli sme sa trikrát a pracovne. Vždy mi bol sympatický, no dokopy sme sa dali až neplánovane na svadbe mojej kamarátky. Poprosil ma, či by som mu nešla robiť spoločnosť a tam som sa do neho tak zamilovala, že až. Viem, teda dúfam, že to bude môj manžel.
Ako dlho ste spolu?
- Osem týždňov.
Čože???
- Áno. U nás je to úplne až šialené. Pri ňom mám vo vzťahu tie veci, ktoré som doteraz v žiadnom nezažila.
Nebolo zložité po šiestich rokoch zvykať si na nového chlapa?
- Vôbec. Všetko ide úplne prirodzene. Bývať sme šli spolu po troch dňoch a my tak dokonale fungujeme, že si nemusíme nič vysvetľovať. Kým inému mužovi by som niektoré veci musela prízvukovať a napomínať ho, Miško to urobí automaticky. Ja takisto, nenormálne sa dopĺňame.
Bolo ťažké odísť od bývalého?
- Už ani nie. Asi rok sme mali ťažké obdobie, ktoré sa už nedalo dať nijako do poriadku. Nakoniec som sa zbalila a odišla som.
Boli ste aj chvíľu sama, alebo ste hneď vhupli do nového vzťahu?
- Bola som polroka sama a potom som stretla Miška.
Ako ste zvládli samotu?
- Bolo mi to všetko veľmi ľúto. Pri mojom bývalom priateľovi som dospela, z dievčatka sa stala žena. Žila som v istom svete, bolo to niečo iné. Zvykla som si na neho a bolo to ozaj ťažké. Ale prežila som a je to teraz takto lepšie. Myslím, že každý človek si musí prežiť to zlé, aby mohlo prísť niečo lepšie. A aby si vedel vážiť to dobré. Ja si teraz na Miškovi všetko vážim.
Váš vzťah nabral rýchly spád, dokázali by ste sa za neho hneď teraz vydať?
- Áno. Dokonca sme už aj debatovali o tom, koľko detí spolu budeme mať, dohodli sme sa na štyroch. Jeho rodičia sa zobrali po troch mesiacoch známosti a žili spolu doteraz, kým mu ocko neumrel. Miško stále tvrdí, že my zlomíme Menkynovský rekord a vezmeme sa skôr ako o tri mesiace.
Osem týždňov už ubehlo, ak dobre rátam, vydávať by ste sa teda mali už o pár dní...
- Tak nejak to vychádza. Uvidíme, čo bude, no viem, že je to muž, ktorému by som bez mihnutia oka na žiadosť o ruku povedala áno. A on je chlap, o ktorom viem, že iného už nechcem. Nikdy som na tieto veci neverila, no teraz je to tu. A ja som naozaj šťastná.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
