Karel Zeman: Jeho Vynález skazy premietalo v New Yorku naraz 96 kín

Cesta do praveku, Vynález skazy či Barón Prášil. Filmy nášho detstva má na svedomí najvýznamnejší režisér svojej doby, priekopník českého bábkového a animovaného filmu, scenárista a výtvarník Karel Zeman, ktorý sa stal vďaka talentu svetoznámym.

Nevedel, čo je dovolenka a tvrdil, že jeho úlohou je zachrániť cit a vymedziť zlo a dobro. Zahraniční kritici mu dali prezývku filmový kúzelník, jeho tvorbu miloval i Charlie Chaplin a údajne sa ním inšpiroval aj Steven Spielberg.

Karel Zeman bol označovaný napríklad aj za Verneho kinematografie či pokračovateľa filmára Georgesa Méliesa (Francúz, ktorý vytvoril 1 539 filmov a využíval v nich množstvo trikov - pozn. red.) Jeho filmy boli plné fantázie, obrazotvornosti, hravosti a priekopníckych nápadov. Milovaný bol však hlavne vďaka tomu, že dal divákovi šancu snívať, a tak si podmanil nielen deti, ale i dospelých. Často vravieval, že jeho povolaním je "myslieť obrazom". A ešte i dnes, napriek úžasnému technologickému pokroku, sú jeho diela dôkazom toho, že s obrazom dokázal doslova čarovať a studnica jeho nápadov bola nevyčerpateľná. Do jeho čias nebolo napríklad vôbec zvykom prepájať v rámci filmu bábky so živými hercami a manipulovať s nimi vo fiktívnom výtvarnom svete.

V podstate sa nenájde titul z jeho dielne, ktorý by nezožal obrovský úspech. Okrem toho, že sa však jeho tvorba páčila, mala moc prekvapovať a šokovať, vyvolávať údiv a nadšenie. Svetoznámym sa stal vďaka vedeckofantastickému filmu na motívy rovnomenného románu svojho obľúbenca Julesa Verna Vynález skazy (1958) a azda niet diváka, ktorý by nevidel príbeh Cesta do praveku (1954), v ktorom sa štvorica chlapcov presunie v čase do pradávnych dôb medzi dinosaurov.

Dcéra Ľudmila: "Bol fantastický rozprávač"

Azda najviac sa okrem jeho filmov dozvieme o tomto fenomenálnom človeku prostredníctvom jeho dcéry. "Už viem, že otec bol génius," hovorí dnes výtvarníčka a filmárka Ľudmila Zemanová - Spaleny, ktorá žije s rodinou v Kanade. "Otec mi pripadal stále mladý. Bola radosť tráviť s ním čas. Nikdy sa ani slovkom neposťažoval, aj keď mal starosti a musel byť opatrný. Zažil ťažké roky, keď celé noci chodieval po izbe. Ale tiež som s ním jazdievala po festivaloch a tam bol pyšný, že všetkých porazil. On, obyčajný chlapec z Kolína. Bol pre mňa žijúcim dôkazom toho, že to ide a tiež najväčšou školou."

A rovnako ako popúšťal uzdu svojej fantázii v rámci práce, si ju uvoľňoval i večer, keď deťom rozprával rozprávky. "Ocko bol fantastický rozprávač, hoci mal čas až večer. S bratom sme sedávali na podlahe a počúvali. Mamička sa rozčuľovala, že musíme ísť spať, ale my sme boli nadšení, keď líčil svoje putovanie. V osemnástich totiž odišiel do cudziny, prešiel pešky celú Európu a tvrdo pracoval. Napríklad aj ako drevorubač." Doma vraj mali obrovskú knižnicu a ako jeho dcéra poznamenáva, miloval všetkých umelcov sveta. Najviac však uznával dvoch, a tými boli Gustave Doré a Jules Verne. "Otecko bol nadnárodný. Nebral svet ako rozdelený, nevnímal bariéry. A pritom bol taký český! Ku koncu života mal paradoxne pocit, že pre Česko neurobil dosť, keďže točil verneovky. Preto sa pustil do Janka a Marienky, aby vzdal poctu českej rozprávke."

Skromný a pracovitý

Koľko jeho filmy zarábali, tým sa podľa dcéry K. Zeman vôbec nezaoberal. "Nikdy žiadne iné české snímky nezarobili toľko, ako tatkove. Za peniaze, ktoré zarobili, sa kupovali zahraničné filmy, čo ale ocka veľmi nezaujímalo. Tešilo ho to, ale chcel hlavne točiť. Preto sa "skryl" v Zlíne, aby sa nemusel politicky angažovať. Bol veľmi skromný a myslel len na tvorbu. Práca a zase práca, to bol jeho svet. Žiadna dovolenka, Vianoce ani výlety. Všetko išlo stranou." Miloval najmä mladých ľudí a aj za spolupracovníkov si rád vyberal začiatočníkov bez akejkoľvek praxe.

Nebol len filmár, ale i technik

Fakt, že bol jej otec výnimočný talent, pochopila pani Ľudmila až teraz. "Preberám sa spomienkami, recenziami a dochádza mi, že môj otec bol génius. Ako dcéra som to samozrejme nevnímala a zažívala som šťastné detstvo. Dokázal napríklad preklenúť ťažké chvíle, pretože mal neochvejnú vieru v človeka. A ako veľmi bol múdry, to si uvedomujem nad jeho listami." Výnimočné však na K. Zemanovi bolo i to, že nebol len filmár, ale i výborný technik. Dokázal si napríklad sám vysústružiť hlavičky bábok či skonštruovať kameru. "Aj preto ho považovali za zázrak. Bol originálny v tom, ako sa každý jeho ďalší film líšil od predchádzajúceho. Znovu a znovu. A vždy keď ma ľudia zastavia a hovoria: Vy ste ho poznali? My sme tie filmy milovali - vždy mi vyhŕknu slzy."

Najväčšou obavou režiséra bolo, aby film neskĺzol len do komerčnej formy bez obsahu a aby mladí nesedeli doma a nepúšťali si "škvár". Tvrdil, že je úlohou umelcov zachrániť cit a vymedziť zlo a dobro.

Ovplyvnili ho strýkove bábky

Karel Zeman sa narodil 3. novembra 1910 v Ostroměři v Novej Pake, teda ešte za éry Rakúsko-Uhorska. Absolvoval obchodnú školu a kurz reklamného kreslenia a aranžovania a následne pracoval ako kresliar a návrhár v reklamných ateliéroch. Vo francúzskom Aix-en-Provence vyštudoval súkromnú školu reklamného výtvarníctva a istý čas pracoval v Marseille. Domov sa vrátil len kvôli absolvovaniu základnej vojenskej služby, no potom už bol po podpísaní Mníchovskej dohody a vyhlásení Protektorátu Čechy a Morava s cestovaním koniec.

Pracoval teda u Baťu v Zlíne a v roku 1942 začal vďaka režisérovi Elmarovi Klosovi pôsobiť v zlínskych ateliéroch, kde hneď jeho prvotina s názvom Vianočný sen slávila veľký úspech a v roku 1946 získala na festivale v Cannes cenu za najlepší bábkový film. V zahraničí bol kladne hodnotený aj film Inšpirácia (1947), v ktorom Zeman za pomoci sklenených figúrok oživil príbeh Pierota a Kolombíny. Doma si zase získal lásku divákov Pan Prokouk, ktorého ukláňajúca sa postavička sa neskôr stala súčasťou znelky v kine a ktorý sa v krátkych epizódach s anekdotickou pointou obracal k divákom s najrôznejšími aktuálnymi problémami.

Vynález skazy kúpilo 72 krajín

Radikálny prelom v jeho živote znamenala v roku 1955 snímka Cesta do praveku, ktorá bola kombináciou herectva a animácie. V kuloároch sa šepká, že sa týmto filmom pri natáčaní Jurského parku inšpiroval aj samotný Steven Spielberg. Svet sa však o Zemanovi dozvedel v roku 1958, keď sa začalo premietať jeho filmové spracovanie románu Julesa Verna Vynález skazy. Okamžite ho kúpilo 72 krajín a len v New Yorku ho premietalo naraz 96 kín! Takýto úspech nedosiahol žiadny český či slovenský film ani predtým, ani potom. Film získal napríklad Cenu francúzskych filmových kritikov, Krištáľovú cenu francúzskej filmovej akadémie, Veľkú cenu EXPO 1958, Cenu československej filmovej kritiky či štátnu cenu v bývalom Československu.

Trápilo ho, že nevychoval nástupcu

V 60. rokoch sa začal Karel Zeman orientovať na hraný film, no trikov sa nevzdal. Z tohto obdobia sú najznámejšie filmy Barón Prášil (1961) v hlavnej úlohe s Milošom Kopeckým, "verneovky" Ukradnutá vzducholoď (1967) a Na kométe (1970). V ďalšom desaťročí dostal strach, že sa bude opakovať a prinavrátil sa preto k animácii. Vytvoril viacero dlhometrážnych filmov, z ktorých najznámejší je Čarodejníkov učeň (1977) a obľúbené sú aj Príbehy námorníka Syndibáda. Od 70. rokov začali trpieť jeho oči a hrozila mu úplná strata zraku. Venoval sa preto viac rodine, cestoval na festivaly a veľmi ho trápilo, že nevychoval žiadneho svojho nástupcu.

Génius, ktorý mal vo svojej zbierke ocenenia z celého sveta a ktorého filmy si vyžiadal premietať aj samotný Charles Chaplin, zomrel 5. apríla 1989 v Zlíne vo veku 78 rokov. Jeho filmy sú však nesmrteľné, pretože ich natáčal tak, aby obsahovali "niečo pre oči a niečo pre uši, niečo pre zamyslenie a niečo na zasmiatie, niečo pre radosť a niečo, čo možno nepozorovane, ale zato trvalo, tiahne k srdcu."

Zo známych filmov: