Korzár logo Korzár
Pondelok, 25. január, 2021 | Meniny má GejzaKrížovkyKrížovky
K OBJAVU PRVÉHO ANTIBIOTIKA PRISPELA NÁHODA

Alexander Fleming vynašiel penicilín

Nebudem hádať, koľkí z čitateľov tohto nášho ešte relatívne nového seriálu sa už liečili antibiotikami, ale s pravdepodobnosťou blížiacou sa istote odhadujem, že to bola veľká väčšina.

Alexander Fleming. Flemingovi vďačí ľudstvo za prvé antibiotikum - penicilín.Alexander Fleming. Flemingovi vďačí ľudstvo za prvé antibiotikum - penicilín. (Zdroj: archív)

Prvým z dnes už priam neprehľadného sortimentu antibiotík, ktoré zachránili milióny životov (ale ktoré majú aj svojich odporcov), bol penicilín. Za jeho objav vďačíme Alexandrovi Flemingovi - a náhode.

Dedičstvo investoval do štúdia

Alexander Fleming sa narodil 6. augusta 1881 ako siedme dieťa statkára Hugha Fleminga a jeho druhej ženy Grace Mortonovej na statku Lochfield Farm v Škótsku. Vo veku štrnásť rokov bol Alexander poslaný za svojimi súrodencami do Londýna, kde navštevoval Polytechnic school. Keď v roku 1901 zdedil po svojom strýkovi 250 libier, rozhodol sa - na radu svojho staršieho brata - investovať túto sumu do štúdia medicíny.

Skryť Vypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
Skryť Vypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Skryť Vypnúť reklamu

Nestal sa chirurgom

Fleming bol vynikajúcim študentom a na konci štúdia úspešne zložil skúšky z chirurgie, ale chirurgom sa nikdy nestal, pretože sa začal venovať bakteriológii, a to náhodou. Vybral si ho totiž profesor Freeman, ale nie kvôli tomu, že sa domnieval, že z Fleminga bude dobrý bakteriológ, ale preto, že chcel založiť strelecký klub a Fleming bol vynikajúci strelec. Fleming nastúpil v roku 1906 do Freemanovho laboratória a v ňom pracoval až do svojej smrti.

Za vojny vo Francúzsku

Počas prvej svetovej vojny slúžil Fleming v poľnom laboratóriu vo Francúzsku, kde sa snažil liečiť infikované rany vojakov. Tam zatúžil nájsť látku, ktorá by zabíjala škodlivé mikróby a neubližovala pritom zdravým bunkám. Toto hľadanie sa stalo ústredným motívom Flemingovho bádateľského života. Svoj prvý významný objav urobil Fleming v roku 1922, keď z akéhosi okamžitého popudu dal do misky s kolóniami mikróbov trochu hlienu z vlastného nosu - a na tom mieste mikróby vyhynuli.

Skryť Vypnúť reklamu

Objav lysozymu

Ďalšie pokusy ukázali, že tajomnú, baktérie ničiacu látku (neskôr pomenovanú lysozym) obsahujú aj sliny, nechty i vlasy. Bol to veľký objav, ale stretol sa s nezáujmom a bol docenený až o približne tridsať rokov. Náhoda stála pri Flemingovi aj pri jeho objave penicilínu. V roku 1928 skúmal Fleming vlastnosti stafylokokov.

Pleseň „zabila" baktérie

Keď sa po augustovej dovolenke 3. septembra Fleming vrátil do svojho laboratória, všimol si čosi pozoruhodné: v jednej z misiek s kolóniami baktérií, ktoré nechal na stole, došlo ku kontaminácii plesňou, pričom baktérie okolo plesne zjavne vyhynuli. Fleming začal zisťovať, či pleseň pôsobí aj na iné baktérie a zistil, že zabíja aj streptokoky, baktérie záškrtu a sneti. Ďalší výskum ukázal, že baktérie zabíjajúca pleseň je z rodu plesní Penicillium a preto účinnú látku tejto plesne, ktorú pracovne nazýval „plesňová šťava", 7. marca 1929 nazval penicillin.

Skryť Vypnúť reklamu

Spočiatku nevzbudil pozornosť

Fleming publikoval svoj objav v odbornom časopise British Journal of Experimental Pathology, ale článok nevzbudil veľkú pozornosť. Veľkým problémom však bolo, že novú účinnú látku - teda penicilín - sa nedarilo izolovať v čistej podobe. Izolovať penicilín dokázali až v máji 1940 oxfordský chemik Ernst Chain a biochemik Howard Flory. Čoskoro nato bol penicilín úspešne otestovaný na laboratórnych zvieratách a vo februári 1941 bol nový liek po prvý raz podaný človeku, ktorý zomieral na otravu krvi.

Britská vláda nemala peniaze

Po podaní penicilínu došlo k zotavovaniu pacienta, ale nedostatočné zásoby nového lieku neumožnili jeho vyliečenie. Po nazhromaždení dostatočnej zásoby nového lieku bol vykonaný ďalší test na troch ľuďoch, pričom dvoch sa podarilo vyliečiť, tretí zomrel na iné komplikácie. Nastal však problém s masovou výrobou nového lieku, pretože Británia bola už vo vojne a britská vláda nebola ochotná sponzorovať výrobu penicilínu.

Zachránil tisícky vojakov

Až po vyjdení článku v New York Times začali v septembri 1942 najväčšie farmaceutické firmy vyrábať penicilín, ktorý sa od roku 1943 začal vo veľkom množstve dodávať spojeneckým armádam. Penicilín zachránil životy tisícom ranených vojakov a po vojne sa začalo jeho úspešné ťaženie ako prvého antibiotika. Za objav penicilínu dostali A. Fleming, E. Chain a H. Flory v roku 1945 Nobelovu cenu za medicínu alebo fyziológiu.

Alexander Fleming zomrel 11. marca 1955 a je pochovaný v londýnskej katedrále sv. Pavla.

Najčítanejšie na Korzár

Inzercia - Tlačové správy

  1. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  2. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  3. Investície s fixným ročným výnosom od 6 do 8,25 %
  4. Vynašli sme sa aj v čase korony. 3D showroom očaril klientov.
  5. Pandemická kríza urobila obrovské PR online vzdelávaniu
  6. Absolventi Paneurópskej vysokej školy majú takmer najvyšší plat
  7. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
  8. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  9. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  10. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  1. Absolventi Paneurópskej vysokej školy majú takmer najvyšší plat
  2. Pandemická kríza urobila obrovské PR online vzdelávaniu
  3. Operatívny lízing zmierni dopady krízy na váš biznis
  4. Stravné pre živnostníkov teraz najvýhodnejšie
  5. Investície s fixným ročným výnosom od 6 do 8,25 %
  6. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
  7. Hygge ako životný štýl
  8. Vynašli sme sa aj v čase korony. 3D showroom očaril klientov.
  9. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  10. Prokrastinujete? 5 overených tipov, ako nestratiť radosť z práce
  1. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente? 41 928
  2. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste? 40 223
  3. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji 13 960
  4. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku 9 450
  5. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov 9 002
  6. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 8 948
  7. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie 7 384
  8. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 7 264
  9. Ohlúpli sme počas Covid roka? 7 121
  10. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 7 000
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Centrála Záchrannej služby Košice by mala po zmenách sústrediť väčšinu košických staníc.

Zmenu čaká tretina staníc na východe.

3 h
Ľudia by sa čoskoro mohli vrátiť do mesta.

Poslanec: Čím skôr, lebo bude viac psychiatrických pacientov ako nakazených.

3 h
V čase, keď v Sosne natáčali Fontánu pre Zuzanu II, neexistovala ešte vyššia prístavba. Dostavali ju až neskôr.

Padlo to na zmarenom územnom pláne.

3 h
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Zľava: Jozef Brhel, Milan Fiľo, Jaroslav Haščák a Juraj Široký.

Skupina najbohatších Slovákov má vyššie ambície ako kaviareň či reštauráciu.

14 h

Prvá vlna ich minula, druhá udrela horšie.

4 h

Nemocnica nikdy nezažila toľko úmrtí.

22. jan

Už ste čítali?

SME.sk Najnovšie Najčítanejšie Video Desktop