V našich dejinách nie je veľa šľachticov, ktorí by porovnateľne s pánom Váhu a Tatier ovládali takú rozsiahlu a chýrnu ríšu s názvom Terra Mathei - ako Matúš Čák Trenčiansky.
Aj jemu, ako všetkým smrteľníkom, však po skone dňa 18. marca 1321 stačil podistým iba malý kúsoček zeme, aby našiel úsporné miesto posledného odpočinku.
Stáročia plné otáznikov
Od Matúšovej smrti nás delí takmer sedemsto rokov, no jeho hrob sa stále nenašiel. Preto najviac povestí z tohto slovenského hradu prinášajú rôzne protichodné tvrdenia o možných miestach posledného odpočinku najslávnejšieho Trenčana v dejinách.
Motívom vôbec nie je iba pieta. Matúš Čák Trenčiansky bol v čase svojho skonu náramne bohatým pánom a mal údajne priam rozprávkové poklady. Už samotné truhly boli vzácne - odpočíva vraj v troch - zlatej, striebornej a železnej. Lenže po hrobe ani po Matúšových rakvách a ďalších vraj aladinovských cennostiach niet ani stopy.
Po celé generácie sa hľadači bohatstiev vládcu Terra Mathei usilujú o zvrat. Trenčania ironicky vravia, že prerýpali v areáli hradu azda každú piaď zeme. Báje lokalizovali možné miesta šľachticovho hrobu najprv do okolia masívnej Matúšovej veže či do blízkosti niekdajšieho Matúšovho paláca. Všimli si aj Jeremiášovu baštu a s lopatami mozolili i v stovkách metrov podzemných chodieb. A zlé trenčianske jazyky posmešne hovoria, že aj povesť o zamilovanom tureckom pašovi Omarovi, Fatime a ich studni lásky je iba kamufláž. Omar údajne nehĺbil slávnu dieru vo vápencovom kameni kvôli vode, ale kvôli pokladu, po ktorom sliedili po Matúšovej smrti takmer všetci vlastníci hradu, a tak na hľadanie použili aj silu ázijských svalov zamilovaného Omara.
Keďže sa v areáli impozantného hradu celé dlhé roky nedarilo nájsť ani len náznak Matúšovho hrobu a trezoru, pozornosť zažiadancov po jeho drahých kovoch a klenotoch sa sústredila i na vzdialenejšie lokality. Tak ako o iných hradoch, aj o trenčianskom legendy vravia, že v minulosti bol tajnými podzemnými chodbami a rafinovanými únikovými cestami pospájaný s rôznymi objektmi v samotnom meste.
Je Skalka Matúšov večný azyl?
Dodnes z mesta prichádzajú správy o občasných náhlych prepadoch zeme do neznámych priestorov a tajomných hlbín. Sem sa nedočkavo vrhajú legálni skúmatelia i amatérski hľadači, aby však predbežne vždy vyšli naprázdno. Ak nerátame, že niektoré z prepadlísk sa neskôr vďaka historickým danostiam či stavebným unikátom stali ďalšími trenčianskymi lákadlami pre turistov. Miestni ich totiž vedia šikovne zatraktívniť ďalšími povesťami - napríklad o zaživa pochovanej Antónii, dcére baróna Andrického, ktorý neprial dcérinej láske k mladému zemanovi. Báje sa zmieňujú aj o kvíliacich trenčianskych bosorkách, ktoré trýznili v nimi prekliatom podzemí a o krutých tunajších katoch.
Azda iba pátranie po hrobe slávneho vodcu Hunov Attilovi prevyšuje legendárne hľadanie hrobu a pokladov Matúša Čáka Trenčianskeho. Časom sa pozornosť hľadačov sústredila na kedysi veľmi slávne miesto pustovníkov - Skalku. Aj ona a jaskyne v jej útrobách boli vraj spojené tajnými chodbami s Trenčianskym hradom. A keď tam našli pokoj na svoje pustovnícke rozjímanie i svätci Svorad a Benedikt, večný a nerušený spánok tam mohol nájsť i Matúš Čák.
Zomrel totiž v roku 1321 v čase, keď sa s ním chystali porátať mnohí ozbrojení protivníci a blížili sa tam z poverenia kráľa Róberta z Anjou i veľmi nebezpeční obliehatelia, ktorí hrad vzdorovitého Matúša neskôr skutočne dobyli.
I keď povesti i teórie legendárneho Matúša neraz glorifikujú, svojím agresívnym počínaním si narobil veľa nepriateľov. V čase najväčšej slávy mal ako najmocnejší magnát svojej doby vyše 50 hradov, ovládal niekoľko žúp a stolíc na Slovensku i v severnom Maďarsku. Bezočivo obsadzoval cudzie územia vrátane cirkevných, za čo na neho dokonca uvalili cirkevnú kliatbu. Pochádzal zo starého vodcovského rodu zadunajských Čákovcov, no vraj sa neoprávnene nechával titulovať ako knieža. Kým niektorým panovníkom verne a obetavo slúžil, iným sa vzpieral a jeho rozporuplná diplomacia mu neraz náležite zahustila šíky nepriateľov.
V našich dejinách je oslavovaným i kritizovaným prominentom, ktorý sa i stáročia po smrti vzpiera vydať svoje posledné tajomstvá: Matúšov hrob a jeho bezpečný trezor ostávajú záhadou aj pre našu generáciu.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
