PREŠOV. Pred ôsmimi rokmi sa dvadsaťštyriročný Martin Zajac pokúsil o nemožné. Za asistencie svojich dvoch bratov sa rozhodol prekonať sám seba.
Tri minúty a 22 sekúnd vydržal udržať svoje telo v horizontálnej polohe (v pozícii ako keď sa robia kľuky), pod dlaňami mal podložené dvadsaťtri centimetrov dlhé jaseňové kolíky s hrotmi ostrými ako ihla. "Krv mi netiekla, ale mal som diery v pokožke," spomína si rekordér, pre ktorého to bola istá forma demonštrácie. "Bol som mladý a zdravý a chcel som niečo dokázať," podotýka Martin.
Druhý pokus o zápis do knihy rekordov bola chôdza na boso po snehu. Martin mal na sebe iba slipy, napriek tomu, že vonku poriadne mrzlo, teplomer ukazoval tri stupne pod nulou. Dokázal chodiť po snehu bosý a nahý vyše tridsať minút (presne 30 min. a 16 sekúnd) bez toho, aby sa triasol, či mal omrzliny na nohách.
"K chôdzi po snehu ma inšpirovali tibetskí mnísi, ktorí niečo podobné predvádzajú v rámci svojich cvičení. Som rád, že som to dokázal. Zápisy do Slovenskej knihy rekordov ma veľmi potešili," podotkol Martin.
Qigong mu zmenil život
K bojovému umeniu qigong sa dostal náhodou ešte ako tínedžer. Ako mladý sedemnásťročný chlapec sa najprv venoval kickboxu a ikidu. Qigong ho však naplno pohltil. Jeho poslaním je pomáhať ľuďom, ktorí sa ocitnú v kritickej situácii.
Práve to Martina veľmi oslovilo: "Vstával som o tretej ráno a cvičil, pretože jednotlivé cviky sú zamerané na prúdenie energií v tele a musia sa vykonávať v presne určený čas. Skoré ranné vstávanie mi však neprekážalo. Vydržal som takto vstávať tri roky," podotkol rekordér, ktorý nezabudol podčiarknuť, že qigong mu veľmi ovplyvnil život.
Na základe tohto cvičenia získal rodák zo Zlatej Bane nielen oveľa väčšiu fyzickú výdrž, spevnil si svalstvo, ale hlavne nadobudol iný pohľad na svet: "Postupne som na sebe pozoroval, že som oveľa pokojnejší, že v krízových situáciách viem zachovať pokoj. Aj to som sa naučil vďaka qigongu."
Na Slovensku je toto bojové umenie málo známe, Martin v tom čase nemal ani dosť peňazí, aby si mohol zaplatiť trénerov, preto sa učil sám podľa kníh. Jeho pevná vôľa a odhodlanie mu však pomohli napredovať. Napriek tomu, že jeho rovesníci chodili skôr na diskotéky, Martin sa venoval cvičeniu.
"Bavilo ma to a keď som na sebe videl isté pozitívne zmeny, prinášalo mi to radosť. Mal som pocit, že keď chcem niečo dokázať, musím na sebe tvrdo pracovať a tento názor zdieľam doteraz," dodal s úsmevom sympatický rekordér, z ktorého sa medzičasom stal polovičný Čech.
Zajac: S manželkou sa o svojich rekordoch nerozprávam
Martin Zajac (32) žije už niekoľko rokov v severných Čechách, pracuje v Prahe ako živnostník v oblasti infraštruktúry, je ženatý a má dve deti. Jeho manželka vie o Martinových úspechoch len veľmi málo. "Mojej žene som o tom nikdy veľa nerozprával. Je to už minulosť a ona sa o tieto veci tiež príliš nezaujímala," podotkol Martin, ktorý sa dnes venuje predovšetkým rodine.
"Žijeme v rodinnom dome v Mikulášoviciach, domov chodím iba na víkendy, pretože som pracovne vyťažený v Prahe a cvičeniu sa venujem už iba rekreačne. Keď som doma, idem si zabehať do lesa, alebo robím nejaké kondičné cvičenia s palicami. Súčasťou môjho života sú však najmä rôzne dýchacie cviky, ktoré sú výborné na zvládanie stresu, čo mi pomáha v bežnom živote," dodal Martin, z ktorého má radosť aj jeho svokor. "Pri rúbaní dreva nechápe, akú mám výdrž," smeje sa.
Pripravené v spolupráci so Slovenskou knihou rekordov.
Ruky. Na dlani sú znaky po ostrých hrotoch kolíkov.
Kľuk na kolíkoch. Na ostrých hrotoch vydržal takmer tri a pol minúty.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
